CD Pesničky zemepisníčky

Štiavnický permoník vlastným menom Zlatúšik.
Ručičky má zo zlata, aj zlatý klobúčik.
Na Zlatej postieľke sníva svoje zlaté sny.
Musí snívať každý deň, u neho sa nerozvidní.

Po tme líha, po tme spáva. Vyspatý je vyše práva.
Ak sa mu tma nepozdáva, zapáli si zlatý kahan.
Zlaté má aj všetky šaty. Oblečie si kabát zlatý.
A keď roztrhne si gate, zacelí ich v čistom zlate.

A že sú to staré gate, záplatu má na záplate.

Permoník Zlatúšik ten má zlata ako pliev.
Pre zlatého netopiera vlastnoručne zhlobil zlatý chliev.
Zúbky má zo zlata, všetko nimi požuje.
Zlatú ryžu papá z misky, denne si ju ryžuje.

Sám si robí zlaté hračky. Krompáčik aj zlaté táčky.
Zlatý bágrik na baterky, ktorý hrabe ako veľký.
Má zo zlata elektródy, nič mu v bani neuškodí.
Prefrčí cez celé bane na diaľkové ovládanie.

Permoník Zlatúšik má aj zopár zlatých kníh.
V zlatej väzbe, v zlatoreze, občas listuje si v nich.
V tých knihách má recept, tajno - tajný dočista.
Ako robiť čisté zlato, permoník je alchymista.

Len občas prehodí si v knihe listy a než ten svoj omyl zistí,
už je chyba v receptáry, zlato sa mu nevydarí.
Nedávno sa pri výrobe pomýlil len v jednom slove.
Vznikli z toho miesto zlata trpasličie pätorčatá.

autor hudby: Števo Karolčík
autor textu: Bibiana Wallnerová

Sever je tieň, sever je chládok v páľave.
Sever je sen, chladivý obklad na hlave.
Sever je mach a trochu strach po zotmení,
keď na horách strom sa na prízrak premení.

Sever je vlk čo vyje v nočnej hodine.
Dám na to krk, že ani teba neminie.
Polnočný chlad, budeš sa báť, že navždy bude na Zemi
zlovestná tma, v ktorej sme všetci stratení.

Východ je svitanie, nazerá za rohy.
Po nočnej čierňave vyháňa mátohy.
Východ je ráno a ráno je odvaha,
ktorá nám pri všetkom žičí a pomáha.

Juh to je kráľ so zlatým slnkom na čele.
Nepozná žiaľ, pri ňom je všetko veselé.
Juh to je med a zlatý tanec slnečníc.
Juh to je smäd a po ňom ústa od černíc.

Juh to je deň, keď smieme bez konca sa hrať.
Kúpať sa len a stavať v piesku veľký hrad.
Juh to je stráň, kde najskôr zrejú broskyne.
A chcem byť tam, skôr než sa leto pominie.

Západ je slniečko ustaté po smene.
V očiach má driemoty, na čele plamene.
Západ je posledné miestečko na pláži,
kde slnko zohreje a voda ovlaží.

Keď teda hrám na strunách svojej gitary.
Zo všetkých strán hudba mi zázrak vyčarí.
Kompas je v nás, vycíti kde je správny smer.
S ním rozoznáš či na juh ísť, či na sever.

autor hudby: Števo Karolčík
autor textu: Bibiana Wallnerová