CD Pesničky zemepisníčky

Z tej doliny na tú, postavili obri,
veselí a dobrí obrovitú chatu.

A v tej chate obria mater pani obriňa.
Varí piate cez deviate, haluščiská haluškaté,
až sa dymí, až sa dymí, až za tými haluškami
láva kypí s komína.

Ťapiny , ťapiny, ťapušky. Kto má chuť na obrie halušky?
Guľaté i kostrbasté, to sa ľudia načakáte.
Od vekov až do vekov, kým tie budú na mäkko.

Pozrime sa z blízka, pozrime sa hore
na to skalné more, obrie haluščiská.

Hala – bala haluščiská v obrom lopári.
Vrelý kameň sa tu núka. Kto si dobre nepofúka ten sa popáli, ten sa popáli.
Ani skaly nejedia sa za horúca, už aj keď sa navarí.

Ťapiny , ťapiny, ťapušky. Kto má chuť na obrie halušky?
Guľaté i kostrbasté, to sa ľudia načakáte.
Od vekov až do vekov, kým tie budú na mäkko.

Jedného dňa obrom prejedli sa skaly.
Už ich nechrumkali, ba aj vypľúvali.

Gebuziny z mäkkej hliny žuli ako žuvačku.
Haluščiská ako bomby vyštrbili obrie plomby.
Jednej zimy, jednej zimy, mohli s tými zubiskami, papkať už len omáčku.

Ťapiny , ťapiny, ťapušky. Kto má chuť na obrie halušky?
Guľaté i kostrbasté, to sa ľudia načakáte.
Od vekov až do vekov, kým tie budú na mäkko.

autor hudby: Števo Karolčík
autor textu: Bibiana Wallnerová

Kde to je, tam to je, veru hej. Je to tam v krajine Záhorskej.
Či pečie slnko, či zaprší, čierna žbrnda zrkadlí sa v každej kaluži.
Kde bolo, tam bolo, veru hej, v časoch, keď v lampách svietil petrolej.
Žil jeden gazda a ten, veru tak, dofajčil a odhodil si v šírom poli špak.

Odhodil ho rozpálený a žeravý, odhodil ho do kapusty, či do trávy.
Nech už tak, či tak my vieme, že ten špak bol ako z fľaše duch: urobil zrazu buch. Buch !

Gazda po výbuchu na poli nespal a tri dni sa neholil.
Hútal a neprestal s hútaním, kým neprišiel na to, že to buchol zemný plyn.
Potom si povedal: "Je mi hej! Veď ja mám na poli petrolej!
Ja budem prvý zo Záhoria, čo mu nafta z poľa pôjde rovno do dvora!"

Zaviedol si rúru na svoj gazdovský dvor. Ponáhľal sa aby to už bolo čím skôr.
Jedného dňa však zahodil zasa špak. Vydesil rodinu, kravy aj hydinu tak,
že kto prežil výbuch bol veľmi rád, že sa tej nafty ujal štát.

Odvtedy, aby ste vedeli, za naftou chodí sa na Gbely.
V  gbelianskom poli je teda dnes z naftových veží už takmer les
a v tomto lesíku vraj divinu napájajú zo studničiek benzínu.

autor hudby: Števo Karolčík
autor textu: Bibiana Wallnerová