|
Spáva Lenka, nevystrája, to sa sopkám občas stáva.
O čom sníva, keď sa mračí? Čo jej chýba, čo ju tlačí,
to nám zo sna nepovie.
Pozrime sa, malí spáči, aký batoh Lenka vláči.
Plný skál a plný zeme, na vrchol mu vylezieme,
obzrieme si okolie.
Ak sa prebudí? Hlasno kýchne na ľudí?
Haló, haló, už nespím, do šiat sa nezmestím.
Už si Lenka mrmle,
že ju škriabe v hrdle!
Každú noc ju trhne,
Div, že sa lávou nezadrhne.
Vylezie a stuhne.
Na všetko sa vrhne.
Čo jej preč neuhne
To spáli, toho už niet!
Tam je Zvolen, tamto Detva. Zo Sliačov lietadlo vzlieta.
Na Bystricu mračno spadlo, nikoho ujsť nenapadlo,
kto by mokrý utekal.
Nie vždy sopka Lenka spala, v dávnych časoch vystrájala.
S priateľkami hrala schovku, ukryla aj stromy vonku,
mračná dymu vyfúkla.
Spáva Lenka, nevystrája, to sa sopkám u nás stáva.
Cez Očovú, šášov k mestu, nenatriasa štátnu cestu.
Ako dlho? Ktoho vie .
Pri Kremnici, malí spáči. Tam sa našim sopkám páči.
Slniečko im brušká hreje, zelené aj snehobiele,
každé ročné obdobie.
autor hudby: Števo Karolčík
autor textu: Števo Karolčík
|
Bocian Klepko je ustatý. Únavné sú vždy tie návraty.
Veď nie je lietadlo, ani autobus a zo Sirakúz je to riadny kus.
Má po krk talianskych rýb a žiab, vracia sa domov a ženie ho hlad.
Teší sa na žaby vo vlasti, v bažinách čalovskej oblasti.
Ako sa tam prejde v tŕstí po kolená, ako ho tam počká jeho vyvolená.
Že si sadne s ním niekam na komín, pekne sa pozdravia, hniezdo si postavia.
Vlani mal na jednom komíne najkrajšie hniezdočko v dedine.
Bola v ňom lyžička aj zrkadlo a žiadne vajíčko nevypadlo.
Jeho tri mláďatá Klip, Klop, Klap, chodili bubnovať na odkvap.
Aby to dedina vedela, že sú riadna bociania kapela.
Navštívil hneď v močarine žabací bar, pripil svojej Klepuline na novú jar.
Boli prešťastní schňapli na ražni sedem rýb, sedem žiab a ešte vždy mali hlad.
Potom sa vybrali na pole, pomedzi vŕby a topole.
Zbierali slamky a kamene pri svojom obľúbenom riečnom ramene.
Lietali chvíľu aj ponad háj. Hľadeli z vysoka na Dunaj.
Tancovali si na jednej nohe od radosti, že sú na Žitnom ostrove.
Zastali pri svojom komíne priam páram. Tak ako vždy keď je po zime priam páram.
A ešte v tú šťastnú hodinu založili hniezdo a rodinu.
autor hudby: Števo Karolčík
autor textu: Bibiana Wallnerová |