CD Pesničky zemepisníčky (dva)

Glaciál ten zmrzlinár deti mával rád.
Nech bol júl, či február miešal im svoj ľad.
Ponapĺňal zmrzlinou všetky nádoby.
Narobil jej po svete riadne zásoby.

No od toľkej zmrzliny nastal veľký chlad.
Hory ba aj doliny pokryl hrubý ľad.
A v tom ľade ľadovom vietor dul a dul.
Na čo fúkol to Vám hneď skrehlo na cencúľ.

Na cencúľ sa premenil každý teplomer.
Človek behal v kožuchu ako lesná zver.
Do sýta sa nabažil všetkej zmrzliny,
Radšej pri ohni sa skryl v tmavej jaskyni.

Prešli veky zmrzlinár tiež sa pominul.
Zasvietilo slniečko a bol teplý júl.
Slnečný lúč pekne hrial, ako teplá pec.
Z hôr a dolín roztápal večný ľadovec.

Tak sa vlastne skončila doba ľadová.
Všetko kvitnúť začalo celkom odznova.
Iba keď je páľava na neznesenie,
Ľuďom chýba Glaciál, za ním sa im cnie.

Málokto však o tom vie, že nám Glaciál.
Z veľkých zásob zmrzliny čosi zanechal.
Na dne tmavých jaskyní v chladnom tieni skál.
Tam nám nechal večný ľad starý Glaciál.

autor hudby: Števo Karolčík
autor textu: Bibiana Wallnerová

Ovce a barana trápi dnes od rána.
Zízajú do brány, radia sa z kozami.
Kam zmizla ťava Fatima?
Tá čo dva hrdé hrby má.
Žili s ňou ako rodina, ťava Fatima.

Kde len môže teraz byť.
Treba riadne uvážiť.
Vždy sa pásla s kozím stádom.
Žrala všetko s ťavím hladom.

Jedno trápilo ju len, že tu máme tvrdú zem.
Žialila za ohradou za svojou rodnou Saharou.

Poďme sa pozrieť po ZOO. Opýtame sa kde koho.
Možno nám niekto poradí, kam zmizla ťava z ohrady.

Podľa vlka Akelu, máme ísť do kelu.
On nie je zvedavý, kašle vraj na ťavy.
Nebude márniť hodiny, hľadaním ťavy Fatimy.
Hádam si zašla do kina, ťava Fatima.

Vlk je známy intrigán.
Pohľadá ju radšej sám.
Nájde si jej stopy v tráve,
potom beda hlúpej ťave.

Ak je niekde v okolí, žravý vlk si dovolí.
Pochutiť si v tmavom lese aj na ťavacom mäse.

Prejdime ďalej po ZOO. Opýtame sa niekoho.
Možno nám predsa poradí, kam zmizla ťava z ohrady.

Nuž je to záhada, nechajme ju na hada.
Nech všetko preplazí raz, a či dva razy.
Kam zmizla ťava Fatima. Ťava čo clivé oči má.
Každý ju v ZOO spomína, ťava Fatima.

Čierny Ka je slušný had, stopovať sa vybral rád.
Kde je plot len trochu riedky, vplazí sa do každej klietky.
Ani pávy, ani slon, ani líška s medveďom.
Ani nikto u pinguina, nevie kde je Fatima.

Prejdime ďalej po ZOO. Opýtame sa niekoho.
Možno nám predsa poradí, kam zmizla ťava z ohrady.

Vznešená žirafa, dlhý krk natriasa.
Hľadí spod mihalníc od Gbelov do Šenkvíc.
Diaľkové svetlá zapína, aha veď tam je Fatima.
Na piesočnatých rovinách, ťava Fatima.

Tam sa v diaľke pechorí, v piesčinách na Záhorí.
Vidno jej to v ťavej tváre, že sa cíti na Sahare.
Šťastím priamo opitá, zabára si kopytá.
Do mäkučkej sypkej pôdy spokojne sa prechodí.

No ani ťavie rozmary nevrátia ju do Sahary.
Maj rozum ťava Fatima, nie je to Tvoja otčina.

Aj ťava Fatima chápať už začína.
Že keď si poblúdi ďaleko od ľudí.
Nie raz sa o tom presvedčí, že nie je v takom bezpečí.
Aj keď si oči napína, ťava Fatima.

Už sa páči Fatime, doma v Mlynskej doline.
Kde sa vlk za kozie stáda, neplazí a nezakráda.
V ZOO znie aj vtáčí spev, nemá strach keď reve lev.
Vráti sa od Šaštína, šťastná ťava Fatima.

Má tam pastvu bohatú, žerie tŕne z agátu.
Nezadrie si do nôh triesku, priviezli jej fúru piesku.
Doň sa šťastne zaborí ako tam na Záhorí.
Iba občas zaspomína na ten výlet, ťava Fatima.

autor hudby: Števo Karolčík
autor textu: Bibiana Wallnerová