|
Pri Milošovej-Megoňky, kde zima aj v lete spáva.
Žili Vám dve obrie starenky, Magduška a teta Klára.
Bývali v tmavej chalupe, s predizbou a veľkou pieckou.
Čakali obri v zástupe, keď v piecke voňavo pieklo.
Halušky, buchty, koláče, makové, syrové s lieskou.
Z Turzovky, Rakovej do Čadce, rozvoniava celý priestor.
Tra, la, la, la, la, tra, la, la, lá, obrom sa zbiehajú sliny.
Tra, la, la, la, la, tra, la, la, lá, na koláče z piesku a hliny.
Pri Milošovej na Kysuciach, v chalupe uprostred lesa.
Magduška Kláru poúča, ako má cesto miešať.
Tri veľké lyžice popola a za hrsť mletého piesku.
Poriadne vymiesiš, vyváľaš dokola a pečieš kým sa nelesknú.
Obriská, v obrovských lopároch, čakajú na buchiet prídel.
Od Babej Hory až po Strážov, dlhočizný rad som videl.
Tra, la, la, la, la, tra, la, la, lá, obrom sa zbiehajú sliny.
Tra, la, la, la, la, tra, la, la, lá, na koláče z piesku a hliny.
Pri Milošovej-Megoňky, v krajine hornatých strání. (vážené dámy a páni)
Nežijú dnes naše starenky, ani ich obrí známi.
Zostali po nich len spomienky, z kameňa buchty a liesky.
Od nepamäti, na veky, zastanú súčasťou Beskýd.
Guličky, guľôčky, guliská, porozhadzované v piesku.
Podobné nikde nenájdeš, na Zemi inde nie sú.
Tra, la, la, la, la, tra, la, la, lá, pri Milošovej v piesku.
Tra, la, la, la, la, tra, la, la, lá, nikde väčšie guliská nie sú.
autor hudby: Števo Karolčík
autor textu: Števo Karolčík |
Od rána k večeru k Veľkému Mederu vedú nás tajomné stopy.
Hoci sme na mraze vidíte v obraze, sneh sa tu na fleku topí.
Čáry máry, čáry máry, vraví sa, že si tu diabol kašu varí.
Čáry máry, čáry máry, dajte pozor nech sa nik z Vás neobarí.
Všetci čerti dúchajú mu plnou parou do tla.
Až mu voda vykypela z pekelného kotla.
Čert je v tom nevinne, to v zemskej hlbine zohriali sopečnú lávu.
Pomedzi kamene bublajú plamene, matka Zem varí si kávu.
Čáry máry, čáry máry, vraví sa, že si tu diabol kašu varí.
Čáry máry, čáry máry, dajte pozor nech sa nik z Vás neobarí.
Tečie to tu v zime v lete stále bez prestávky.
Zobliekajte pulóvre a oblečte si plavky.
Z teplého prameňa čítali znamenia Rimania aj starý Kelti.
Po teplom kúpeli radi tu sedeli, stavali mestá aj celty.
Čáry máry, čáry máry, každého sem vábi kúdol sivej pary.
Čáry máry, čáry máry, dajte pozor nech sa nik z Vás neobarí.
A tí čo sa v teplom bahne ustavične hrabú.
Vydolujú odtiaľ občas uvarenú žabu.
autor hudby: Števo Karolčík
autor textu: Bibiana Wallnerová
|