|
Vybehli si poludníky k pólu, vraj sa zídu v druhom, ale dolu.
Rovník sa chcel pozrieť na opice, rozdelil tie poludníky na dve polovice.
Rovnobežky aj keby hneď chceli, nezídu sa ako v úli včely.
Jedna vedľa druhej pekne zvláštne, cestujú si rovnobežne krásne.
Poď sa pozrieť spolu s nami na svet poludníkov, za rovnobežkami.
Nomo. Zozo, Dáška, Lenka, poklady sa trasú, rukami sa tlieska.
Všetky vtáky majú svoje hniezda, odkiaľ však začnem počítať ich miesta.
Poludníček milý budeš nultý, od teba vždy východ západ určím.
Na rovníku teplučko je stále, kolibríky lietajú tu veľké a aj malé.
Polka Zeme severná je a opačná južná, rovník je tá hranica výrazná.
Naučíš sa spolu s nami, určiť miesto zemepisnými súradnicami.
Zemepisná dĺžka, šírka, poludníky sedia v póloch, rovnobežka píska.
autor hudby:Števo Karolčík
autor textu: Števo Karolčík
|
Tam kde je Spišský Dreveník žil jeden starý trpaslík.
Nechodil k nemu vôbec nik, do jeho nory z travertínu.
Brada mu veľmi sivela. Už bola celá do biela.
A nemal nikde priateľa v jaskyni samú pavučinu.
Susedov mal, neboli nič moc.
Vo dne pár myší, netopier na noc.
Po svojom každý vraví.
Myška pišťí myšací, netopier netopiersky.
Každý sám si vystačí.
A tak ten smutný trpaslík vybral si starý kabátik.
Susedov pozval na piknik do svojej nory z travertínu.
Pozval si škriatkov, drobnú zver. Prišiel aj sused netopier.
Všetci sa zišli na večer u trpaslíka na hostinu.
Prišla tam tiež aj žaba zelená.
Páčilo sa jej najmä blízko prameňa.
A potom nastali u trpaslíka premeny.
Žaba sa usadila na tom jeho prameni.
Trpaslík nerobil jej priek, bol mu to na samotu liek.
Žabu má vlastne celkom rád, ba rozumie aj čo mu kváka.
Žaba tam sedí brekekek a z prameňa je vodostrek.
Keď si tá žaba odskočí a potom ostane len mláka.
Po svete rozbehol sa chýr, bežte sa pozrieť na gejzír.
To je ten veľký vodostrek, čo v spišskom kraji stále strieka.
Keď sa raz žaba pominie. Potečie možno z jaskyne
namiesto toho gejzíru široká sivobradá rieka.
autor hudby: Števo Karolčík
autor textu: Bibiana Wallnerová |