|
Poznám
Vám ja jednu pani, trblietavú, hoc nie mladú.
Trmáca sa krížom-krážom celé roky bez sprievodu.
Slniečko má okukané, pozná každú planétku.
Iskry živé, ligotavé, utkali jej sukienku
Stovky rokov, stovky dní, preháňa sa v bezvetrí.
V noci svieža plná síl, poletuje po nebi.
Z dlhej chvíle spieva si o planétach nebeských.
Merkúr, Venuša, tu Zem, tam Mars.
Ukáž Mesiac ako dnes vyzeráš.
Jupiter, Saturn, Urán zas spí,
Na Slnko sa nemračí, nezlostí.
Neptún zmodrel, Pluto nie,
Na ceste ho predbehnem.
Poznám Vám ja jednu pani, kométa jej ľudia vravia.
Nestraší a nevystrája, keď po nebi k Zemi pláva.
77 rokov, vyčkávame v noci žiaru.
„Padajúca hviezda, pozri!“, želajme si dobrú správu.
Stovky rokov, stovky dní, preháňa sa v bezvetrí.
V noci svieža plná síl, pripomína ľuďom sny.
Ako lieta spieva si o planétach nebeských.
Merkúr, Venuša, tu Zem, tam Mars.
Ukáž Mesiac aký tvar dnes máš.
Jupiter, Saturn, Urán zas spí,
Na Slnko sa nemračí, nezlostí.
Neptún zmodrel, Pluto nie,
Na ceste ho predbehnem.
Jeden ľudský život prejde, mestám bruchá narastú,
Našej pani, šaty zbledli, už sa toľko nelesknú.
Nakoniec z nej bez života, guľa prachu ostane.
Viac nás veru neočarí jej pôvabné padanie.
autor hudby:Števo Karolčík
autor textu: Števo Karolčík |
Rieka je dieťa, čo nevie stáť.
Musí sa hýbať a chce sa hrať.
Robí si zákruty aj ostrovy.
A nemá ani kúska slušnej výchovy.
Otca si nepozná, ani mať.
Nemal ju ešte kto vychovať.
Podmyje hocičo dom a či strom.
Hlavne si vždy robí všetko po svojom.
Rieka si dnes tečie tu a zajtra zas tam.
Šibalstvá a nezbednosti miluje priam.
Keď sa riečny prúd môže zahryznúť do hliny na brehu,
vyrobí neplechu nám.
Rieka si kadečo dovolí,
preto ju poslali do školy.
Učiť sa koľko je jeden, dva, tri,
čo si môže dovoliť a čo sa nepatrí.
Rieka so základným vzdelaním.
Preváža lode a ženie mlyn.
Je rajom kačiek a labutí.
V lete sa v nej vyčľapkajú deti do chuti.
Úlohy si robí vzorne po celý rok.
Len jedného dňa sa zatne a to je šok.
Keď sa ľady z hôr začnú topiť skôr
než je nám po vôli a než to dovolí školský poriadok.
No keď sú rieky raz dospelé,
dostanú kamenné postele.
Môžu sa prevaľovať z boka na bok.
Už sekajú dobrotu v nich po celý rok.
Plnia si úlohy o sto šesť.
Napoja vodovod veľkých miest.
Zrkadlia mreže aj starý hrad.
Nik sa ich už nebojí a každý ich má rád.
autor hudby:Števo Karolčík
autor textu: Bibiana Wallnerová |