| O nás | Ponúkame | Termíny a podmienky | Ponuka Programov | Kontakt | CD Slovensko | Sme práve... |
| Expedície po Slovensku | Individuálne programy | Regióny Slovenska |
|
Región
" Gemer a Malohont "
|
>>> |
- Návrh trasy s denným programom.
Pôvodne samostatné územia,
v roku 1803 zlúčené do Gemersko-malohontskej 
stolice.
V minulosti známe vysoko rozvinutým železiarstvom, neskôr ťažbou a spracovaním
magnezitu. Pri Dobšinej bola v roku 1680 postavená prvá vysoká pec v Uhorsku.
Zatiaľ čo v severnej časti regiónu prevažuje slovenské obyvateľstvo, v
minulosti so značným podielom Nemcov, v južnej časti dominujú Maďari s
početným zastúpením obyvateľov Rómskej národnosti. Gemer a Malohont zohral
významnú úlohu v slovenskom národnom živote, nakoľko tu pôsobili mnohí
národní buditelia, spisovatelia a kultúrny pracovníci, najmä ako evanjelický
kňazi. V náboženskej štruktúre sú zastúpení rímsky katolíci, evanjelici
a.v., reformovaní kresťania a na východnom Horehroní aj grécki katolíci.
Región z juhu ohraničuje veľmi atraktívna chránená krajinná oblasť, tvorená
až 1000m hrubými súvrstviami druhohorných usadenín a vápencov, v ktorých
voda vytvorila viac ako 420 jaskýň. V jednej z nich, v Krásnohorskej,
objavili najväčší stalagmit na svete, vysoký 32,7m a pri základni široký
14m. Jaskyne v roku 1993 zapísali do zoznamu svetového prírodného dedičstva.
Z juhu a juhozápadu zasahujú do regiónu plošne najrozsiahlejší Nízkotatranský
NP a NP Muránska planina. Nespočetné množstvom zámkov, protitureckých
pevností a miest bohatých na kultúrno-historické pamiatky dokresľuje neopakovateľnú
panorámu regiónu.
Fiľakovo ( Vyvinulo sa na zemepanské mesto z fiľakovského podhradia. R.1553 dobytý tureckými vojskami a bol pod tureckou kontrolou až do 17.st. ) • Fiľakovský hrad ( Zrúcanina hradu na nízkom, ale strmom hradnom brale. ) • Čamovce • Hrad Hajnačka ( Vybudovaný za tatárskych vpádov. Roku 1545 hu Turci dobyli a mali ho v rukách 1 rok. V 16.-17.st. ho znovu opevnili a stal sa významným bodom protitureckej obrannej línie. ) • Hodejov • Jesenské • Rimavské Janovce ( V pol.12.st. založené benediktínske opátstvo. ) • Rimavská Sobota ( Administratívne a hospodárske stredisko západného Gemera. R.1335 získala mestské výsady. R.1784-90, 1883-1922 sídlo Gemerskej župy. ) • Tornaľa • Plešivec ( Až do vyhorenia v r.1849 bol sídlom gemerskej župy. ) • Rožňava ( Administratívne a hospodárske centrum Gemerskej železorudnej oblasti. Bývalé banícke mesto spomínané už v r.1291. Od r.1410 slobodné kráľovské mesto. Vplyvom nájazdov Turkov došlo k úpadku baníctva. Za kapitalizmu sa obnovila ťažba v železorudných baní. ) • Krásnohorské podhradie ( Obec sa vyvinula pod hradom, ktorí postavili plešiveckí Bebekovci. ) • Hrad Krásna Hôrka ( V časoch tureckých nájazdov prestavaný na renesančnú pevnosť. Bývalé sídlo Gemerskej župy. Za Krásnohorským Podhradím sa nachádza Mauzóleum Krásna Hôrka. ) • Smolník ( Stará banícka obec povýšená v roku 1327 na slobodné banské mesto, osídlená nemeckými osadníkmi. Najväčší rozmach baníctva a hutníctva bol v 18. st., keď tu bol banský súd, inšpektorát, škola a mincovňa. Známe bolo aj tunajšie kamenné divadlo - jedna z prvých divadelných budov na Slovensku s divadelnou knižnicou. ) • Mníšek nad Hnilcom ( Založili ho nemeckí baníci v 13. st. V 19. st. tu boli bane, vysoká pec a hámre na parný pohon. Technickou pamiatkou je zachovaný vodný mlyn. ) • Švedlár ( Starú slovanskú banícku obec dosídlili v 13. st. Nemci z Gelnice a v roku 1327 ju Karol Róbert povýšil na slobodné banské mesto. ) • Nálepkovo ( Veľká obec, ktorá vznikla v čase baníckej kolonizácie. Mestské výsady dostalo v roku 1358. Ťažba rúd sa udržala až do roku 1968. ) • Hnilčík ( Rázovitá obec v pomerne úzkom údolí Železného potoka, známa už od roku 1315. ) • Mlynky ( V chotári obce sa dolovala medená a železná ruda a banské podnikanie zaniklo až v roku 1966. V súčasnosti je obec významným strediskom zimných športov a turistiky. )
• Dedinky
( Obec vznikla zlúčením Imrichoviec a Štefanoviec v r.1933. )
• Stratená ( Pôvodná
banícka obec. V r.1723 tu postavili Csákyovci vysoké pece, pričom
posledná pracovala ešte r.1927. V kaplnke plastika z dielne Majstra
Pavla z Levoče. ) • Dobšinská
ľadová jaskyňa ( Najväčšia zaľadnená jaskyňa v Českej
a Slovenskej republike. R.1887 ju elektricky osvietili ako prvú
jaskyňu v Európe. ) • Telgárt
( /Švermovo/ Vznikol počas valašskej kolonizácie koncom 15. st.
Technickou zaujímavosťou je jedinečný kruhový železničný tunel.
) • Červená Skala
• Vaľkovňa (
Vznikla zlúčením starších železiarskych osád v r. 1954. ) •
Pohorelá ( V 18.st.
tu boli železorudné bane zo železiarňami a do polovice 19.st.
s najmodernejšou valcovňou plechu v Uhorsku. ) • Heľpa
( Vznikla začiatkom 16. st. počas valašskej kolonizácie. Rozvíjalo
sa tu pastierstvo, výroba syra a bačovského riadu. Na miestnom
amfiteátri sa konajú Horehronské folklórne slávnosti. ) •
Závadka nad Hronom
• Polomka ( Obce
vzniknuté počas valašskej kolonizácie, so živým folklórom a zachovanými
tradíciami. ) • Brezno
( Priemyselné stredisko. V r. 1380 získalo mestské výsady a rozvíjal
sa tu obchod a remeslá. V 17. st. bolo povýšené na slobodné kráľovské
mesto. ) • Valaská
• Čierny Balog
( Pozostáva z 13 osád. Pôvodne drevorubačská a uhliarska obec
založená v 16. st. V okolí viacerými dolinami viedli lesné železnice
v dĺžke 130 km. Z nich sa zachovala ako technická pamiatka Čiernohronská
lesná železnica až do doliny Vydrovo. ) • Lom
nad Rimavicou • Hriňová
( Mesto s 12 osadami v údolí riečky Slatina. Vznikla v 18. st.
ako laz v chotári obce Detva, samostatnou obcou je od r. 1850.
) • Detvianska Huta
( Laznícka obec so zachovalými zrubovými domami. V minulosti tu
pracovala skláreň. ) • Látky
• Šoltýska •
Kokava nad Rimavicou
( V 19. st. tu pracovali sklárne, papiereň, parná píla a výrobňa
potaše. V jej okolí sa rozvíjalo rozptýlené osídlenie. ) •
Klenovec ( Do polovice
19. st. činné železné hámre a rozvinuté mlynárstvo a súkenníctvo.
V okolí sú rozsiahle lúky a pasienky so sezónne obývanými usadlosťami,
kolešňami. ) • Hnúšťa
( Dnešné mesto vzniklo zlúčením dvoch stredovekých obcí v 12.
a 13. st. V 14. st. už malo farský kostol. V 19. st. tu postavili
vysoké pece, ktoré patrili Rimavsko-muránsko-šalgótarjánskej spoločnosti.
) • Rimavské Brezovo
( Patrila panstvu Hajnáčka, bola banskou obcou s erbom. ) •
Rimavská Baňa ( Pôvodná
banícka osada. V 19. st. sa tu ťažila železná ruda. ) • Rimavské
Zálužany • Kociha
• Rimavská Sobota
stolice.
V minulosti známe vysoko rozvinutým železiarstvom, neskôr ťažbou a spracovaním
magnezitu. Pri Dobšinej bola v roku 1680 postavená prvá vysoká pec v Uhorsku.
Zatiaľ čo v severnej časti regiónu prevažuje slovenské obyvateľstvo, v
minulosti so značným podielom Nemcov, v južnej časti dominujú Maďari s
početným zastúpením obyvateľov Rómskej národnosti. Gemer a Malohont zohral
významnú úlohu v slovenskom národnom živote, nakoľko tu pôsobili mnohí
národní buditelia, spisovatelia a kultúrny pracovníci, najmä ako evanjelický
kňazi. V náboženskej štruktúre sú zastúpení rímsky katolíci, evanjelici
a.v., reformovaní kresťania a na východnom Horehroní aj grécki katolíci.
Región z juhu ohraničuje veľmi atraktívna chránená krajinná oblasť, tvorená
až 1000m hrubými súvrstviami druhohorných usadenín a vápencov, v ktorých
voda vytvorila viac ako 420 jaskýň. V jednej z nich, v Krásnohorskej,
objavili najväčší stalagmit na svete, vysoký 32,7m a pri základni široký
14m. Jaskyne v roku 1993 zapísali do zoznamu svetového prírodného dedičstva.
Z juhu a juhozápadu zasahujú do regiónu plošne najrozsiahlejší Nízkotatranský
NP a NP Muránska planina. Nespočetné množstvom zámkov, protitureckých
pevností a miest bohatých na kultúrno-historické pamiatky dokresľuje neopakovateľnú
panorámu regiónu.
Fiľakovo ( Vyvinulo sa na zemepanské mesto z fiľakovského podhradia. R.1553 dobytý tureckými vojskami a bol pod tureckou kontrolou až do 17.st. ) • Fiľakovský hrad ( Zrúcanina hradu na nízkom, ale strmom hradnom brale. ) • Čamovce • Hrad Hajnačka ( Vybudovaný za tatárskych vpádov. Roku 1545 hu Turci dobyli a mali ho v rukách 1 rok. V 16.-17.st. ho znovu opevnili a stal sa významným bodom protitureckej obrannej línie. ) • Hodejov • Jesenské • Rimavské Janovce ( V pol.12.st. založené benediktínske opátstvo. ) • Rimavská Sobota ( Administratívne a hospodárske stredisko západného Gemera. R.1335 získala mestské výsady. R.1784-90, 1883-1922 sídlo Gemerskej župy. ) • Tornaľa • Plešivec ( Až do vyhorenia v r.1849 bol sídlom gemerskej župy. ) • Rožňava ( Administratívne a hospodárske centrum Gemerskej železorudnej oblasti. Bývalé banícke mesto spomínané už v r.1291. Od r.1410 slobodné kráľovské mesto. Vplyvom nájazdov Turkov došlo k úpadku baníctva. Za kapitalizmu sa obnovila ťažba v železorudných baní. ) • Krásnohorské podhradie ( Obec sa vyvinula pod hradom, ktorí postavili plešiveckí Bebekovci. ) • Hrad Krásna Hôrka ( V časoch tureckých nájazdov prestavaný na renesančnú pevnosť. Bývalé sídlo Gemerskej župy. Za Krásnohorským Podhradím sa nachádza Mauzóleum Krásna Hôrka. ) • Smolník ( Stará banícka obec povýšená v roku 1327 na slobodné banské mesto, osídlená nemeckými osadníkmi. Najväčší rozmach baníctva a hutníctva bol v 18. st., keď tu bol banský súd, inšpektorát, škola a mincovňa. Známe bolo aj tunajšie kamenné divadlo - jedna z prvých divadelných budov na Slovensku s divadelnou knižnicou. ) • Mníšek nad Hnilcom ( Založili ho nemeckí baníci v 13. st. V 19. st. tu boli bane, vysoká pec a hámre na parný pohon. Technickou pamiatkou je zachovaný vodný mlyn. ) • Švedlár ( Starú slovanskú banícku obec dosídlili v 13. st. Nemci z Gelnice a v roku 1327 ju Karol Róbert povýšil na slobodné banské mesto. ) • Nálepkovo ( Veľká obec, ktorá vznikla v čase baníckej kolonizácie. Mestské výsady dostalo v roku 1358. Ťažba rúd sa udržala až do roku 1968. ) • Hnilčík ( Rázovitá obec v pomerne úzkom údolí Železného potoka, známa už od roku 1315. ) • Mlynky ( V chotári obce sa dolovala medená a železná ruda a banské podnikanie zaniklo až v roku 1966. V súčasnosti je obec významným strediskom zimných športov a turistiky. )
• Dedinky
( Obec vznikla zlúčením Imrichoviec a Štefanoviec v r.1933. )
• Stratená ( Pôvodná
banícka obec. V r.1723 tu postavili Csákyovci vysoké pece, pričom
posledná pracovala ešte r.1927. V kaplnke plastika z dielne Majstra
Pavla z Levoče. ) • Dobšinská
ľadová jaskyňa ( Najväčšia zaľadnená jaskyňa v Českej
a Slovenskej republike. R.1887 ju elektricky osvietili ako prvú
jaskyňu v Európe. ) • Telgárt
( /Švermovo/ Vznikol počas valašskej kolonizácie koncom 15. st.
Technickou zaujímavosťou je jedinečný kruhový železničný tunel.
) • Červená Skala
• Vaľkovňa (
Vznikla zlúčením starších železiarskych osád v r. 1954. ) •
Pohorelá ( V 18.st.
tu boli železorudné bane zo železiarňami a do polovice 19.st.
s najmodernejšou valcovňou plechu v Uhorsku. ) • Heľpa
( Vznikla začiatkom 16. st. počas valašskej kolonizácie. Rozvíjalo
sa tu pastierstvo, výroba syra a bačovského riadu. Na miestnom
amfiteátri sa konajú Horehronské folklórne slávnosti. ) •
Závadka nad Hronom
• Polomka ( Obce
vzniknuté počas valašskej kolonizácie, so živým folklórom a zachovanými
tradíciami. ) • Brezno
( Priemyselné stredisko. V r. 1380 získalo mestské výsady a rozvíjal
sa tu obchod a remeslá. V 17. st. bolo povýšené na slobodné kráľovské
mesto. ) • Valaská
• Čierny Balog
( Pozostáva z 13 osád. Pôvodne drevorubačská a uhliarska obec
založená v 16. st. V okolí viacerými dolinami viedli lesné železnice
v dĺžke 130 km. Z nich sa zachovala ako technická pamiatka Čiernohronská
lesná železnica až do doliny Vydrovo. ) • Lom
nad Rimavicou • Hriňová
( Mesto s 12 osadami v údolí riečky Slatina. Vznikla v 18. st.
ako laz v chotári obce Detva, samostatnou obcou je od r. 1850.
) • Detvianska Huta
( Laznícka obec so zachovalými zrubovými domami. V minulosti tu
pracovala skláreň. ) • Látky
• Šoltýska •
Kokava nad Rimavicou
( V 19. st. tu pracovali sklárne, papiereň, parná píla a výrobňa
potaše. V jej okolí sa rozvíjalo rozptýlené osídlenie. ) •
Klenovec ( Do polovice
19. st. činné železné hámre a rozvinuté mlynárstvo a súkenníctvo.
V okolí sú rozsiahle lúky a pasienky so sezónne obývanými usadlosťami,
kolešňami. ) • Hnúšťa
( Dnešné mesto vzniklo zlúčením dvoch stredovekých obcí v 12.
a 13. st. V 14. st. už malo farský kostol. V 19. st. tu postavili
vysoké pece, ktoré patrili Rimavsko-muránsko-šalgótarjánskej spoločnosti.
) • Rimavské Brezovo
( Patrila panstvu Hajnáčka, bola banskou obcou s erbom. ) •
Rimavská Baňa ( Pôvodná
banícka osada. V 19. st. sa tu ťažila železná ruda. ) • Rimavské
Zálužany • Kociha
• Rimavská Sobota
•denný program a vedenie jednotlivých trás zohľadňuje záujmy a požiadavky účastníkov
• turistické vychádzky rešpektujú schopnosti, možnosti a nároky účastníkov• všetky zmeny programu je možné robiť po dohode so sprievodcom
• celá trasa je sprevádzaná profesionálnym sprievodcom
|
Zažite
Slovensko ako ste ho ešte nepoznali !
|
jazyk |  |