Dr. Stefan - Región Liptov a Turiec

Rázovitý región zaberajúci historické územie Turčianskej a Liptovskej stolice, mimoriadne bohatý na živý folklór a pamiatky ľudovej architektúry.

Historické územie Turčianskej stolice bolo pomenované podľa starého hradu Turiec, neskôr známeho pod menom Zniev. Hlavnými strediskami moci boli hrady Zniev, Sklabiňa a Blatnica. Osobitný charakter mu vtlačila zemianska kolonizácia v 13. a 14. st., po ktorej sa zachovali početné kaštiele a kúrie v mnohých obciach. Starý historický región Liptova sa vyčlenil zo Zvolenského domínia ako samostatná stolica v 13. st. K najvýznamnejším hradom Liptova patrili Liptovský Hrádok, Starhrad a Likava. Medzi najatraktívnejšie kultúrne pamiatky regiónu zaraďujeme pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry vo Vlkolínci, zapísanú do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva. V Demänovskej doline, zasadenej do vysokohorského prostredia Nízkych Tatier, vytvorila riečka Demänovka viac ako 21km dlhú podzemnú sieť chodieb až v 9 pod sebou sa tiahnúcich úrovniach. Región je veľmi bohatý na vývery minerálnych prameňov, ktoré podnietili vznik známych kúpeľných stredísk v Liptovskom Jáne, Lúčkach, či v Turčianskych Tepliciach. Strediskami spoločenského, kultúrneho i hospodárskeho rozvoja regiónu sú mestá. Medzi nimi dominuje Martin, sídlo Matice Slovenskej a Etnografického ústavu Slovenského národného múzea a Liptovský Mikuláš.

Važec ( Až do ničivého požiaru r.1931 boli všetky domy drevené, postavené v svojráznom štýle. ) • Východná ( Písomne doložená r.1269, kolonizovaná znova v 15.st. pastiermi - valachmi. Stále živý folklór a ľudová architektúra. ) • Hybe ( Pôvodná banská osada, kde sa dolovalo zlato. Zachovalá ľudová architektúra-zrubové domy, najmä dvojdomy so spoločným dvorom. ) • Liptovský Hrádok ( Osídlenie na území siaha k lužickej kultúre. V 14. st. tu postavili vodný hrad, v 17. st. k nemu pristavili renesančný kaštieľ. Od r. 1764 pracovali hrable na zachytávanie plaveného dreva a Liptovský Hrádok bol východiskom pltníctva na Váhu. ) • Liptovský Mikuláš ( 18.3.1713 tu popravili Juraja Jánošíka. Od r.1677 sídlo Liptovskej župy. ) • Demänová ( Doložená je z roku 1299, pomenovanie dostala podľa prvého majiteľa /Damiána/. ) • Demänovské jaskyne ( Jaskynný systém s celkovou dĺžkou dosiaľ zmeraných chodieb 21km, z čoho sú sprístupnené len dva úseky: Demänovská ľadová jaskyňa v dĺžke 540m a Demänovská jaskyňa Slobody v dĺžke 1 600m. ) • Liptovská Mara ( Vodná nádrž pomenovaná podľa obce, pod ktorou postavili priehradný múr. ) • Bešeňová ( Medzi obcou a hrádzou Liptovskej Mary silný minerálny prameň, dávno známy ľudový kúpeľ. ) • Ružomberok ( Leží v západnom cípe Liptovskej kotliny. R.1318 po príchode nemeckých kolonistov baníkov získala obmedzené mestské práva. ) • Biely Potok • Jazierce • Vlkolínec ( Obec zapísaná v Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, pod vrchom Sidorovo. Predstavuje najzachovalejší a najucelenejší celok pôvodnej ľudovej architektúry. ) • Liptovská Osada ( Obec založili v polovici 17. st., pričom ju osídlili goralskí osadníci z Oravy. Zachovalá ľudová architektúra v podobe zrubových domov. ) • Korytnica ( Najvyššie položené minerálne kúpele na Slovensku /830 m./. ) • Donovaly ( Horská obec na rozhraní Starohorských vrchov, Veľkej Fatry a Nízkych Tatier. ) • Motyčky • Staré Hory ( Vyvinula sa na prelome 13. a 14. st. a stala sa jedným zo stredísk ťažby strieborných a medených rúd. ) • Harmanec ( Vznikla v 19. st. ako osada Harmanecká papiereň, v ktorej bola roku 1829 postavená papiereň na ručnú výrobu z handroviny. ) • Dolný Harmanec ( /200 obyv./ Vznikol v 15. st., ako banícka osada pri šmelcovacej hute na meď. Koncom 18. st. baníctvo a hutníctvo upadlo. ) • Horný Harmanec ( V blízkosti obce, vo svahu vrchu Kotolnica je vchod do prírodnej pamiatky Harmanecká jaskyňa. ) • Turčianske Teplice ( Kúpeľné mesto. Termálne pramene sa spomínajú už v 13. st. V 19. st. založili kúpeľný park a po dokončení železnice sa oživila výstavba kúpeľných domov. V súčasnosti sa v miestnych kúpeľoch liečia choroby pohybového ústrojenstva, obličiek a močových ciest. ).• Mošovce ( V minulosti zemepanské mestečko v ktorom sa rozvíjali remeslá a olejkárstvo. V súčasnosti je obec známa výrobou vyšívaných kožuchov a strediskom rekreácie. ) • Blatnica ( V okolí obce sa nachádza množstvo archeologických nálezísk so zvyškami osídlenia z rozličných období počnúc neolitom. . Obec sa vyvinula z podhradia hradu Blatnica. ) • Príbovce ( V obci je chovná stanica hlavátky obyčajnej, našej najväčšej lososovitej rybe. ) • Košťany nad Turcom ( V obci sú zachované murované objekty ľudovej architektúry s oblúkovými bránami a barokovo-klasicistický kaštieľ z druhej polovice 18. st. ) • Martin ( Spomína sa už od r.1264, ako obec s kostolom sv. Martina a v r.1340 dostala mestské práva. Od r.1870 tu vychádzajú Národnie noviny a od r.1881 Slovenské pohľady. R.1918 tu bola prijatá Martinská deklarácia. V Martine je viacero múzeí. Najznámejšie sú Slovenské národné literárne múzeum MS a Etnografické múzeum Slovenského národného múzea. Juhovýchodne od mesta, na Jahodníckych hájoch sa nachádza Múzeum slovenskej dediny, ktoré prezentuje ľudové staviteľstvo v regiónoch Oravy, Kysúc, Liptova a Turca. ) • Vrútky • Sučany • Turany • Krpeľany ( Obec na nive a terase Váhu pri vodnej nádrži vybudovanej v 50.rokoch. ) • Ratkovo • Šútovo • Kraľovany ( Obec v kraľovianskom prielome Váhu, v súčasnosti dôležitý železničný uzol. ) • Stankovany ( V blízkosti obce vyviera viacero síričitých minerálnych prameňov. ) • Ľubochňa ( V 17. st. tu bola sklenná huta a v 18. st. tu vybudovali železný hámor. Osada začala rásť v súvislosti s drevárskou výrobou v píle a ťažbou dreva. Koncom 19. st. tu vznikli vodoliečebné kúpele. V súčasnosti sa v nich liečia choroby látkovej premeny a vnútornej sekrécie a sídli tu Endokrinologický ústav. ) • Hubová ( Dedina pri hradskej s jednostrannou zástavbou. Ešte v 40. rokoch 20. st. spájala Hubovú s protiľahlým Svošovom kompa. )

• denný program a vedenie jednotlivých trás zohľadňuje záujmy a požiadavky účastníkov