1.deň

Humenné - Laborecká vrchovina - Slanské vrchy - Čergov

Bratislava • Žilina • Košice • Humenné (/32 793 obyv., 156 m n.m./ Mesto nachádzajúce sa v severovýchodnej časti východného Slovenska, v údolí rieky Laborec, v geomorfologickom celku Ondavská vrchovina. Vzniklo zo starej slovanskej osady pri rieke Laborec, o ktorej prvá písomná zmienka pochádza z roku 1317. Ďalšia história mesta je nerozlučne spätá s viac ako 350-ročnou érou Drugethovcov, následne Csákyovcov a Andrássyovcov.) • Jasenovský hrad (/392 m n.m./ Zrúcanina hradu sa rozprestiera na zalesnenom chrbte Humenských vrchov patriacich pod Vihorlatské vrchy. Nachádza sa zhruba južne od Humenného a približne 1 km od obce Jasenov. Od roku 2011 prebieha rekonštrukcia a záchrana hradu obcou Jasenov v spolupráci s občianskym Združením na záchranu Jasenovského hradu, ktoré je členom záujmového združenia Zachráňme hrady. Hradný areál je voľne prístupný pre návštevníkov.) • Vrch Krivoštianka (/549 m n.m./) • Strážske (/4 551 obyv., 134 m n.m./ Mesto leží v laboreckom výbežku Východoslovenskej nížiny. Prvá správa o Strážskom je v listine z roku 1337 o deľbe majetkov šľachticov z Michaloviec, ktorý patrila aj dedina Staré. Jej územie vtedy pretínala cesta, vedúca zo Strážskeho do Starého.) • Vranov nad Topľou • Skrabské (Návšteva zatopeného lomu v blízkosti obce, ktorý zostal po ťažbe vápenatého slieňa pre jednu z prvých cementární svojho druhu v Uhorsku.) • Hrad Kapušany (/511 m n.m./ Zrúcanina hradu nad obcou Kapušany, nad cestou do Bardejova, situovaná na skalnom výbežku vrchu Zámčisko. Na pomerne strmom kopci, na mieste starého slovanského hradiska ho postavili v 13. storočí. Mal chrániť kráľovskú cestu vedúcu z Prešova na sever. V roku 1685 ho obsadil Imrich Tököli, ale v tom istom roku ho dobylo cisárske vojsko. Začiatkom 18. storočia sa hradu zmocnil Telekessy, veliteľ vojsk Františka II. Rákociho, ktorý hrad v roku 1709 podpálil. V roku 1712 ho provizórne opravili, ale už v roku 1715 ho na základe rozhodnutia snemu zbúrali. Od roku 2012 prebiehajú práce na obnove hradu.) • Bardejov • Zlaté (Ubytovanie Floriho chata).

2.deň

Čergov - Slanské vrchy

Zlaté (/768 obyv., 380 m n.m./ Obec leží v severozápadnej časti Nízkych Beskýd, v strednej časti údolia severného prítoku Tople - Zlatianskeho potoka. Roľníci tu v minulosti najviac siali raž, ovos, jačmeň a neskoršie pšenicu, potom zemiaky a kapustu, ktoré boli hlavným zdrojom obživy.) • Bardejov • Hervartov (/514 obyv., 450 m n.m./ V obci sa nachádza unikátny drevený kostol sv. Františka z Assisi (Národná kultúrna pamiatka), ktorý je od roku 2008 zapísaný v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Kostol z konca 15. storočia je drevený rímskokatolícky (v minulosti aj evanjelický). Stavba bola postavená v gotickom slohu. Kostol sa skladá z presbytéria, lode, sakristie a z podvežia. Jeho interiér zdobia gotické tabuľové obrazy a nástenné maľby z roku 1655 a 1805.) • Vrch a sedlo Žobrák (/921 m n.m./ V  blízkosti vrchu Žobrák, v pohorí Čergov, v nadmorskej výške 893 m n.m. sa v súčasnosti nachádzajú dve drevené vyhliadkové veže. Jedna je staršia a druhá  vyhliadkova veža. Tieto veže sú od seba vzdialené cca 80 metrov. Novšia vyhliadková veža bola postavená v roku 2014 obcou Hervartov, z prostriedkov Európskej únie. Výhľadňa ponúka pekné výhľady do širokého okolia, vrátane pohľadu na hlavný hrebeň Čergova.) • Šiba • Zlaté (Ubytovanie Floriho chata)

3.deň

Čergov - Slanské vrchy

Zlaté • Bardejov (/32 587 obyv., 323 m n.m./ Okresné mesto v Prešovskom kraji. Nachádza sa na severovýchode Slovenska v regióne Šariš. Zachovalé stredoveké centrum je od roku 2000 zapísané medzi lokality Svetového dedičstva UNESCO. Obratnosť bardejovských kupcov a rozvoj remeselnej výroby dokumentovaný 64 remeselnými špecializáciami s viac ako 50 cechmi, vyniesli mesto s 14. a 15. storočí na vrchol slávy a bohatstva. Z tohto obdobia sa zachovalo mnoho nemých svedkov potvrdzujúcich „zlatý vek“ Bardejova. Sú to svetské a cirkevné stavby, ktoré aj dnes vtláčajú mestu stredoveký charakter. Najvzácnejšou zo stredovekých stavieb je monumentálna bazilika svätého Egídia, ktorá z architektonického hľadiska patrí medzi najvýznamnejšie národné pamiatky na Slovensku. Jeho 11 gotických krídlových oltárov s tabuľovými maľbami patrí k európskym unikátom.) • Bardejovské kúpele (Sú časťou mesta Bardejov, ležiacov asi 5 km od jeho centra. V blízkosti je masív Magury, ktorý chráni mesto pred vetrami a poveternostnými zmenami. V areáli sú okrem kúpeľných domov, hotelov aj dve kúpaliská a dve expozície Šarišského múzea v Bardejove - národopisná a skanzen - múzeum ľudovej architektúry.) • Zlaté (Ubytovanie Floriho chata)

4.deň

Čergov

Zlaté • Slanské vrchy (Pohorie e sopečného pôvodu a tiahne sa v severojužnom smere od Prešova po hranice s Maďarskom. Na západe susedí Košická kotlina, na severe Beskydské predhorie a na východe Východoslovenská pahorkatina. V Slanských vrchoch sa nachádza chránený areál Dubnícke bane s členitým systémom štôlní, kde sa v minulosti ťažil opál. Predmetom ochrany je mimoriadne veľké a vedecky významné sídlisko viacerých druhov vzácnych a užitočných druhov netopierov, ktoré je využívané na vedecké účely. V bývalých baniach bola popísaná zimujúca kolónia netopiera dvojfarebného. Najvyšším vrchom je Šimonka /1 092,0 m n.m./ a medzi ďalšie vrchy presahujúce výšku 1000 metrov nad morom patria Čierna hora /1 072,7 m n.m./ a Tri chotáre /1 025,2 m n.m./.) • Vrch Šimonka (/1 092 m n.m./ Šimonka alebo zastarano Prešovské vrchy je najsevernejší krajinný podcelok Slanských vrchov. Je najvyšším vrchom podcelku a zároveň celých Slanských vrchov.) • Zlatá Baňa (/470 obyv., 585 m n.m./  • Dubník (Návšteva Slovenských opálových baní. Bane boli známe po celom svete už od konca 16. storočia kvôli drahému opálu, ktorý sa v nich ťažil. Je možné, že tu bol opál ťažený už počas rímskej doby. Slovenský opál si zvlášť obľúbili členovia rodiny cisára Napoleona. Cisárovná Jozefína nosila najslávnejší opál „Oheň trójsky“. Najväčší opál menom „Harlekýn“ našli v roku 1775 a bol ohodnotený na 700 tisíc holandských guldenov. Dnes je uložený v prírodovednom múzeu vo Viedni.) • Zlaté (Ubytovanie Floriho chata)

5.deň

Čergov - Košická kotlina - Slovenské rudohorie

Bardejov • Kľušov (/1 102 obyv., 317 m n.m./) • Kapušany (/2 236 obyv., 279 m n.m./ Prvá písomná zmienka o obci i vyberaní mýta je z roku 1248, ešte skôr bola obec sídlom farnosti. Kapušany ležali pri križovatke krajinských ciest. Z cesty od Prešova do Bardejova sa tu oddeľovala vetva  tiahnuca sa na východ od údolia Tople.) • Šarišský hrad (/570 m n.m./ História hradu siaha do 12. storočia. Bol postavený na ochranu dôležitej obchodnej cesty známej ako Toryská cesta. Do roku 1660, keď ho náhle rozmetala explózia pušného prachu v prachárni, bol jedným z najväčších hradov na Slovensku. Jeho mohutnosť dokladujú rozľahlé ruiny a dobové zobrazenia.) • Prešov (/88 680 obyv., 250 m n.m./ Krajské hospodársko–správne a kultúrne centrum Šariša. Je tretím najväčším mestom na Slovensku. Trvalé slovanské osídlenie doložené na prelome 8. a 9.storočia. Prvá písomná zmienka o meste pochádza zo 7.11.1247. V roku 1887 mesto vyhorelo. Vývoj mesta v 16. a 17. storočí ovplyvnili šíriaca sa reformácia a protihabsburské povstania. Mesto postihli aj živelné pohromy, mor, požiare a jeho úpadok sa prehlboval. Do histórie sa zapísal rok 1687 známy ako prešovské jatky, keď bolo na námestí na výstrahu kruto popravených 24 mešťanov za podporu Imrichovi Tökölimu, vodcovi protihabsburského povstania. Zriadením gréckokatolíckej eparchie v roku 1816 sem začal prichádzať väčší počet Rusínov a koncom 18. storočia sa tu vytvorila aj významná židovská komunita. Veľký hospodársky význam pre mesto mala výroba soli, a preto v 19. storočí bol zastaraný systém ťaženia soli nahradený modernejším rozsiahlym komplexom v časti Solivar.) • Košice (/238 757 obyv., 255 m n.m./ Metropola východného Slovenska, 2.najväčšie mesto Slovenska) • Medzev (Ubytovanie.)

6.deň

Čierna hora - Košická kotlina

Medzev • Jasov (/3 604 obyv., 263 m n.m./ Prvé písomné zmienky o Jasove spomínajú obec ako "banské mesto", čo svedčí o existencii a ťažbe nerastov v Jasove a jeho okolí. Mesto dokonca vstúpilo 26.12.1487 do zväzku banských miest (Zväz hornouhorských banských miest). Najvýznamnejšou etapou v histórii jasovského baníctva je obdobie panovania kráľa Ondreja III., ktorý 21.12.1290 vydal listinu, ktorou upevňuje banské práva jasovského prepošstva na ťažbu kovov s výnimkou striebra. Kým v stredoveku sa kládol dôraz na ťažbu striebra a medi, v 16. storočí sa začal zvyšovať záujem o železo a s tým súvisiacu ťažbu. Spočiatku sa premonštrátsky rád venoval ťažbe, neskôr prenajímal bane veľkým spoločnostiam, z ktorých je hodno spomenúť Rimamuránsko-šalgótarjánsku železiarenskú účastinnú spoločnosť, ktorá tu vykonávala banskú ťažbu od roku 1891. Najvýznamnejšou kultúrnou pamiatkou obce je Premonštrátsky kláštor, ktorého prvá budova bola postavená pravdepodobne z dreva ešte v roku 1228.) • Rudník • Zlatá Idka (/410 obyv., 668 m n.m./ Horská obec leží na južných svahoch hlavného hrebeňa Volovských vrchov v závere doliny Idčianského potoka, v ktorom sa v minulosti ryžovalo zlato. V stredoveku bola obec kolonizovaná nemeckými presťahovalcami, najmä baníkmi. Po úpadku miestneho baníctva pôvodní nemeckí obyvatelia v 16. storočí opustili Zlatú Idku a podľa zachovaných dokumentov v roku 1696 bola Zlatá Idka už čisto slovenskou dedinou. Z pamiatok sa v obci zachovalo niekoľko sedliackych domov zo začiatku 20. storočia, rímskokatolícky barokovo-klasicistický kostol z roku 1768, zvonica z roku 1823, budova banskej správy z roku 1767 (v 19. storočí prebudovaná na hostinec) a pamiatkovo chránený objekt štôlňa Breuner.) • Kojšova hoľa (/1 245,7 m n.m./ Najvyšší vrch rovnomenného geomorfologického podcelku vo Volovských vrchoch. Na vrchole hole sídli meteorologická a radarová stanica Slovenského hydrometeorologického ústavu, zabezpečujúca monitoring poveternostných podmienok.) • Medzev (Ubytovanie - Ranč Šugov.)

7.deň

Čierna hora - Volovské vrchy

Hámor v Medzeve (Hámor Slovenského technického múzea, pôvodne tzv. Tischlerov hámor, predstavuje typ jednokladivového dvojohniskového hámra. Ide o kombinovanú stavbu (kameň - drevo) z druhej polovice 19. storočia. Nachádza sa v centre mestečka Medzev. Archaický charakter hámra umocňuje systém prívodu vody na koleso. V roku 1967 bol odkúpený a rekonštruovaný Technickým múzeom Košice. Uchovaný bol svojim spôsobom ako živá technická pamiatka, múzejný doklad konštrukcie, stavby a technológie kovania železa.) • Jasov • Jasovská jaskyňa (Jasovská jaskyňa sa nachádza v najvýchodnejšom výbežku Slovenského krasu, neďaleko východného okraja Jasovskej planiny, na južnom okraji obce Jasov. Dolný vchod do jaskyne je na pravom brehu Bodvy v nadmorskej výške 257 m, na východnom úpätí Jasovskej skaly, ktorá je súčasťou Národného parku Slovenský kras. Jaskyňa je vytvorená v strednotriasových sivých gutensteinských vápencoch a svetlých steinalmských vápencoch a dolomitoch bývalým ponorným tokom Bodvy v piatich vývojových úrovniach. Dosahuje dĺžku 2811 m a vertikálne rozpätie 55 m. Z rôznych tvarov riečnej modelácie sú najvýraznejšie stropné korytá. Bohatú sintrovú výplň zastupujú pagodovité stalagmity, stalagnáty, štíty, bubny, brčká a iné formy.) • Turniansky hrad • Zádielska tiesňava (Úzka kaňonovitá dolina vytvorená potokom Blatnica vo vápencoch Slovenského krasu. Hlboká takmer 400 metrov (najhlbšia na Slovensku), široká pri dne od 20 do 100m (miestami len 10m), a dlhá 4 km.) • Medzev (Ubytovanie - Ranč Šugov)

8.deň

Čierna hora - Slovenský kras

Medzev (/4 435 obyv., 318 m n.m./ Mesto sa nachádza v údolí Bodvy, na severnom okraji Slovenského krasu a juhozápadnom okraji Volovských vrchov. Mestečko Medzev bolo založené nemeckými kolonistami, ktorých do krajiny pozval, po tatárskych vpádoch v roku 1241, prostredníctvom svojích poslov vtedajší uhorský kráľ Belo IV. Obyvatelia pôvodného Medzeva sa už od najstarších čias živili okrem poľnohospodárstva a baníctva aj spracovaním kovov v hámroch. Slovo „hámor” pochádza od nemeckého slova „Hammer”, čo znamená kladivo. Výraz „hámor” sa však už oddávna užíval nielen na označenie kladiva, ale aj dielne, v ktorej veľké železné kladivá na vodný pohon spracuvávali železo, meď, cín alebo iný kov. V Medzeve to boli najčastejšie hámre na spracovanie železa.) • Košice (/239 095 obyv., 208 m n.m./ Metropola východného Slovenska, 2. najväčšie mesto Slovenska. V kontexte Slovenska, vzhľadom k zrkadlovite excentrickej polohe voči Bratislave, si s ňou delia sféry vplyvu približne v pomere 2:3. Rozloha je 243 km², na 1km² pripadá 970 obyvateľov. Vyspelá kráľovská osada Villa Cassa sa spomína v roku 1230. Po získaní mestských privilégií roku 1290 sa Košice stali sídlom najvyššieho orgánu štátnej moci Horného Uhorska - Kráľovskej komory. V roku 2013 sa Košice stali Európskym hlavným mestom kultúry. Od roku 2016 nesú titul Európske mesto športu, od toho istého roku sa tu koná prestížny medzinárodný filmový festival Art Film Fest. ) • Hutnícky kombinát US Steel (Jeden z najväčší podnikov na Slovensku, postavený v rokoch 1960 – 1965, zamestnáva takmer 12 000 pracovníkov a rozkladá sa ncha ploche 750 ha. Spoločnosť sa podieľa 15% na celoslovenskom objeme zahraničného obchodu. Patrí medzi 30 najväčších oceliarní na svete. Ročne vyprodukuje asi 4,5 mil. ton ocele a 3,1 mil. ton valcovaného plechu.) • Jasov • Medzev (Ubytovanie.)

9.deň

Čergov - Košice - Podunajská nížina - Bratislava

Medzev • NP Slovenský kras (Národný park s rozlohou asi 440km². Tvorí ho sústava krasových planín, ktoré oddeľujú hlboké kaňony Slanej a Štítnika, Zádielska a Hájska tiesňava, Miglinc a kotlina Turne. Planiny Koniarska, Silická, Plešivecká, Zádielská, Jasovská a Horný a Dolný vrch sa mierne skláňajú od severu na Juh. Je tu množstvo evidovaných jaskýň (sprístupnené Domica, Gombasecká jaskyňa, Jasovská, Krásnohorská a Ochtinská aragonitová jaskyňa, nesprístupnené Veľká Bifka, jaskyňa na Kečovských lúkach, Zvonivá diera) a priepastí (Silická ľadnica, Brázda, Kunia, Zvonivá priepasť, Veľká a Malá Žomboj).) • Jasov • Rudník • Malá Ida (/1 581 obyv., 306 m n.m./. Obec Malá Ida leží v severozápadnej časti Košickej kotliny na nive potoka Ida. Severne od obce sa dvíhajú Volovské vrchy, veľká časť chotára však leží v pahorkatine z treťohorných usadenín. Východný a západný okraj chotára pokrývajú lesy, v ktorých prevláda dub.) • Košice • Žilina • Trenčín • Trnava • Bratislava