Rámcový program expedície

 

 Plánovaná trasa Expedície (Ne)známe Slovensko 2013  

Počet NP

Počet CHKO

Počet MPR

Skanzeny

Doba trvania

Dĺžka v km

Termín

 

3

6

5

2

7 dní

800

29.6. - 5.7. 2003

 

  

1.deň

Bratislava • Jurský Šúr • Svätý Jur (Starobylé vinohradnícke mestečko, najmenšie z miest tzv. Západoslovenskej pentapolitany. ) • Pezinok (V roku 1647 sa stal slobodným kráľovským mestom. V 18. storočí upadla ťažba zlata, ale po objavení rúd antimónu a pyritu sa banské podnikanie rozšírilo v Cajle. ) • Modra (Stredoveká Modra sa rozvíjala od 12. st. Hospodárstvo mesta bolo založené na vinohradníctve. Od r. 1607 sa stala slobodným kráľovským mestom s rozvinutým nemeckým osídlením. ) • Trnava (Jedno z najstarších miest Slovenska, ktoré ako prvé roku 1238 získalo práva slobodného kráľovského mesta. Od roku 1542 je sídlom arcibiskupstva. Pre veľký počet kostolov a kláštorov dostala Trnava prívlastok slovenský Rím. ) • Leopoldov • Piešťany (Svetoznáme kúpeľné mesto, liečenie chorôb pohybového ústrojenstva, na kúpeľnom riečnom ostrove vyviera sírno - uhličitanová, vápenato - horečnatá mineralizovaná voda s teplotou 67 až 69,5 °C ) • Moravany nad Váhom • Ducové (Asi 800m od obce skalnatý ostroh Kostolec /240m.n.m./, kde sa nachádza chránená archeologická lokalita. ) • Hrad Tematín ( Alternatíva ) • Hrad Beckov • Trenčín ( Alternatíva ) • Dubnica nad Váhom • Ilava • Vršatecké podhradie (Zrúcaniny stredovekého hradu nad Vršateckým Podhradím. Hrad postavili v polovici 13. storočia, chránil cestu z Považia na Moravu. ) • Hrad Vršatec • Košeca • Beluša • Pružina Predhorie ( Ubytovanie )

2.deň

Strážovské vrchy ( Krajinný celok vo Fatransko-tatranskej oblasti. Nadmorská výška má rozpätie 300 – 1213 m.n.m. Najvyšší vrch je Strážov /1213 m.n.m./ V roku 1989 bolo vyhlásené územie Strážovských vrchov za CHKO na výmere 30 979ha /z toho 24 104ha lesný pôdny fond/. Skladá sa z dvoch samostatných oddelených celkov – Strážovských vrchov a Súľovských vrchov.) • Čičmany ( Horská rázovitá obec v závere Čičmianskej doliny v pramennej oblasti Rajčianky v Zliechovskej hornatine. Významná národopisná lokalita. Obec sa prvý raz spomína v roku 1272. ) • Zliechov ( Horská obec v Zliechovskej hornatine na rozvodí Nitrice a Podhradského potoka. Obec sa prvý raz spomína v roku 1272, patrila opátstvu na Skalke. ) • Fačkov • Rajecká Lesná ( Poľnohospodárska obec v južnej časti Rajeckej kotliny známa pod názvom Frivald. V účelovej stavbe pri Kostole Narodenia Panny Márie bolo umiestnené monumentálne rezbárske dielo Slovenský betlehem od majstra Jozefa Pekaru z Rajeckej Lesnej. )

3.deň

Rajec (Návšteva termálneho kúpaliska Veronika. ) • Rajecké Teplice (Kúpeľné mestečko v Rajeckej kotline, kde už od 14. st. boli známe termálne pramene hydrouhličitanovo-vápenato-horečnatej minerálnej vody. ) • Lietavská Lúčka • Hrad Lietava (V minulosti jeden z najmohutnejších hradov na Slovensku, ktorý sa týči vo vzdialenosti 5 km na západ na vysokom kopci nad obcou Lietava. V súčasnosti pomerne rozsiahle a dosť zachované zrúcaniny hradu na strmom hrebienku. ) • Žilina (Krajské mesto od roku 1997, významný železničný uzol. Mestské práva získala roku 1312. Kráľ Ľudovít I. Veľký tu v roku 1381 vydal Privilégium Slovákom /Privilegium pro Slavis/, ktorý predstavuje najstarší doklad o národných právach Slovákov. ) • Budatínsky zámok (Prvá zmienka o tunajšom hrade je z roku 1321. Počiatky stavby kamenného hradu však siahajú do 2. polovice 13. storočia. ) • Kysucké Nové Mesto • Krásno nad Kysucou (Jedno z najmladších miest na Slovensku. V minulosti tu bolo dôležité prekladisko reziva a šindľa transportovaných z doliny Bystrice. ) • Oščadnica ( Ubytovanie )

4.deň

CHKO Kysuce (Väčšina územia patrí z geologického hľadiska do flyšového pásma. Chránená krajinná oblasť Kysuce bola vyhlásená 23. mája 1984. Svojou rozlohou 654,62 km2 patrí medzi najväčšie veľkoplošné chránené územia na Slovensku.) • Nová Bystrica • Vychylovka (V roku 1974 sa 2km na východ začalo s budovaním Múzea kysuckej dediny s expozičným areálom 55ha a vyše 20 objektmi. Súčasťou expozície je unikátny úsek bývalej lesnej úvraťovej železnice, jediný svojho druhu v Európe.) • Čadca • Oščadnica • Veľká Rača (Výstup na najvyšší vrchol Kysuckých Beskýd. Vrch z okolím je NPR vyhlásenou v roku 1976 s výmerou 313ha.)

5.deň

Žilina • Strečno • Hrad Strečno (Postavený v pol. 14. st. na ochranu mýta, ktoré sa vyberalo na jeho úpätí. Spolu so Starým hradom /na druhej strane váhu 4km povyše/ vytvára ojedinelú dvojicu stredovekých pevností, ktoré v minulosti ovládali horné Považie.) • Splav Váhu • Párnica • Istebné • Veličná (Najstaršia oravská obec a niekdajšie sídelné prvé župné centrum Oravy.) • Dolný Kubín • Oravský Podzámok • Zuberec (V súčasnosti významné turistické stredisko, východisko do Roháčov, časti Západných Tatier. Vznikla ako valaská osada okolo roku 1593 poddaná Oravskému hradu. 4km od obce na poľane Brestová leží Múzeum oravskej dediny. Na ploche 20ha sú tu sústredené typické oravské objekty, dokladajúce život a bývanie roľníkov, pastierov, remeselníkov a drobných zemanov. (Ubytovanie)

6.deň

NP Malá Fatra (Pohorie Malá Fatra patrí do Vnútorných Západných Karpát, ktoré zaberajú vrchol západokarpatskej klenby. Pohorie je údolím Váhu rozdelené na lúčanskú skupinu - Lúčanskú Fatru na JZ a krivánsku skupinu - Krivánsku Fatru na SV. Najvyšším vrchom Krivánskej Fatry a zároveň celého pohoria Malá Fatra je Veľký Kriváň /1709 m.n.m./.) • Oravský Podzámok (Chotár obce je značne členitý a lesnatý s nadmorskou výškou do 1 220 m.n.m.) • NKP Oravský hrad (Pochádza z druhej tretiny 13. st. a nahradil starý drevený hrádok. Komplex budov horného, stredného a dolného hradu sa budoval zhora nadol postupne až do 17. st. Dnešnú podobu získal hrad v roku 1611 zásluhou Juraja Thurzu.)

7.deň

CHKO Horná Orava (Územie Hornej Oravy ako významný región s význačnými prírodovednými, krajinárskymi i etnografickými hodnotami bolo vyhlásené vyhláškou v roku 1978 za Chránenú krajinnú oblasť' Horná Orava. S poľským Babiogorským parkom narodowym tvorí bilaterálne chránené územie.) • Martin (Hospodárske stredisko Turca a rozvinutým strojárstvom, v polovici 19. storočia a začiatkom 20. storočia centrum Slovenského národného a kultúrneho života. V r.1861 tu bolo prijaté Memorandum slovenského národa, v ktorom sa žiadalo vyhlásenie Slovenska za samostatné územie so spisovným jazykom Slovenským.) • Žilina • Považská Bystrica • Ilava (Mesto sa vyvinulo pri hrade Ilava, ktorý bol známy v 14. storočí Po roku 1856 bol objekt premenený na väznicu a týmto účelom slúži dodnes.) • Dubnica nad Váhom • Trenčín (Krajské mesto, hosp., historické a kultúrne centrum. Mestské výsady získala v 12. storočí za Matúša Čáka Trenčianskeho, v 15.storočí a neskôr od 17. storočí až do roku 1922 bol Trenčín sídlom župy.) • Nové mesto nad Váhom • Piešťany • Bratislava