5.deň
Lipovník • Hrhov • Turňa nad Bodvou (/3 050 obyv./ Veľkokapacitná cementáreň postavená pri zdrojoch vápenca v Slovenskom krase. Bývalé sídlo Turnianskej župy.) • Drienovec • Moldava nad Bodvou • Hutnícky kombinát US Steel (Najväčší podnik na Slovensku, postavený v rokoch 1960 – 1965, zamestnáva viac ako 15 000 pracovníkov a rozkladá sa na ploche 750ha. Spoločnosť sa podieľa 20% na celoslovenskom objeme zahraničného obchodu. Patrí medzi 30 najväčších oceliarní na svete. Ročne vyprodukuje asi 3,8 mil. ton ocele a 3,1 mil. ton valcovaného plechu.) • Košice ( /241 000 obyv., 210 m.n.m./ Metropola východného Slovenska, 2. najväčšie mesto Slovenska. V kontexte Slovenska, vzhľadom k zrkadlovite excentrickej polohe voči Bratislave, si s ňou delia sféry vplyvu približne v pomere 2:3. Rozloha je 243km², na 1km² pripadá 970 obyvateľov. Osídlenie je tu pravdepodobne najstaršie v Európe vôbec, je archeologicky podopreté najmä paleolitickou osadou s budovanými obydliami v Barci. Vyspelá kráľovská osada Villa Cassa sa spomína v roku 1230. Po získaní mestských privilégií roku 1290 sa Košice stali sídlom najvyššieho orgánu štátnej moci Horného Uhorska - Kráľovskej komory.) • Bidovce • Herľany (Obec Herľany sa nachádza pod úpätím Slanských vrchov, približne 28 km od Košíc. Bola známa už v 17. storočí svojími minerálnymi prameňmi a preto tu vznikli kúpele. Keďže v roku 1870 minerálne pramene nestačili kryť spotrebu minerálnych vôd, začal sa hĺbiť vrt, ktorého výsledkom bol svetový unikát - Herľanský gejzír.) • Budimír • Prešov (Krajské hospodársko - kultúrne centrum Šariša. Trvalé slovanské osídlenie doložené na prelome 8. a 9.storočí. V 11. - 13. storočí sa v meste usídlili maďarskí a nemeckí prisťahovalci. V 17. - 18. storočí sídlo Šarišskej župy.) • Veľký Šariš • Šarišský hrad (Bol kráľovským stoličným hradom a rezidenciou uhorských panovníkov v Šariši. Do 17. st. bol sídlom Šarišskej stolice. Patril medzi najrozsiahlejšie a najvýznamnejšie hrady Slovenska.) • Sabinov (/12 000 obyv., 327 m.n.m./ Pôvodne slovanská osada spred 11. storočia vznikla pri ohybe Torysy a na jej S a SV a V terase na styku Šarišského podolia s najvýchodnejším výbežkom Bachurne a najvýchodnejšie doznievajúcim Hromovcom. Spomína sa od roku 1248 ako súčasť hradného panstva Šariš.) • Drienica (Ubytovanie)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|