Rámcový program expedície

 

Plánovaná trasa Expedície (Ne)známe Slovensko 2008   

Počet NP

Počet CHKO

Počet MPR

Skanzeny

Doba trvania

Dĺžka v km

Termín

 

1

4

5

4

9 dní

800 (autobus)

28.6. do 6.7. 2008

 

  

1.deň

Bratislava • Košice (/241 000 obyv., 210 m.n.m./ Metropola východného Slovenska, 2. najväčšie mesto Slovenska. V kontexte Slovenska, vzhľadom k zrkadlovite excentrickej polohe voči Bratislave, si s ňou delia sféry vplyvu približne v pomere 2:3. Rozloha je 243km2, na 1km2 pripadá 970 obyvateľov. Osídlenie je tu pravdepodobne najstaršie v Európe vôbec, je archeologicky podopreté najmä paleolitickou osadou s budovanými obydliami v Barci. Vyspelá kráľovská osada Villa Cassa sa spomína v roku 1230. Po získaní mestských privilégií roku 1290 sa Košice stali sídlom najvyššieho orgánu štátnej moci Horného Uhorska - Kráľovskej komory.) • Budimír • Prešov (Krajské hospodársko - kultúrne centrum Šariša. Trvalé slovanské osídlenie doložené na prelome 8. a 9.storočí. V 11. - 13. storočí sa v meste usídlili maďarskí a nemeckí prisťahovalci. V 17. - 18. storočí sídlo Šarišskej župy.) • Veľký Šariš • Šarišský hrad (Bol kráľovským stoličným hradom a rezidenciou uhorských panovníkov v Šariši. Do 17. st. bol sídlom Šarišskej stolice. Patril medzi najrozsiahlejšie a najvýznamnejšie hrady Slovenska.) • Chminianska Nová Ves • Lipovce (/508 obyv., 587 m.n.m./ Poľnohospodárska obec na styku Bachurne s Braniskom pri potoku Lipovec. Administratívne patrí do okresu Prešov a Prešovského samosprávneho kraja. V tunajšom závode Salvator Lipovce (Minerálne vody, a.s.) sa zachytáva a plní (od roku 1876) prírodná stolová, slabo mineralizovaná, hydrogénuhličitanová, vápenato-horečnatá, sírna kyselka, so zvýšeným obsahom fluoridov.) • NPR Kamenná Baba (Rozprestiera sa v západnej časti chotára obce Lipovce. kde sú na žulovom podloží nasunuté druhohorné vápence a dolomit. Lačnovský potok tu vyhĺbil romantickú tiesňavu, ktorá je jadrom národnej prírodnej rezervácie (NPR) Kamenná Baba s dominujúcimi útvarmi Mojžišov stĺp, Komín a Vrátnica. Na sútoku oboch potokov sa vytvorila náplavová plošina, na ktorej vyviera viacero minerálnych prameňov.) • Hermanovce • Jarovnice • Rožňany • Sabinov (/12 290 obyv., 327 m.n.m./ Okresné mesto, pôvodne slovanská osada spred 11. storočia, ktorá vznikla pri ohybe Torysy a na jej severnej a severovýchodnej a východnej terase na styku Šarišského podolia s najvýchodnejším výbežkom Bachurne a najvýchodnejšie doznievajúcim Hromovcom. V centre námestia upúta malebný hodnotný komplex historických sakrálnych i svetských objektov. Medzi nimi vynikajú gotický kostol Sťatia sv. Jána Krstiteľa, kostolík Panny Márie, renesančná zvonica z roku 1657, dva evanjelické kostoly a budova bývalého lýcea.) • Pečovská Nová Vese • Lipany • Kamenica (Obec má pôvodne potočnú radovú zástavbu s výskytom niekoľkých zachovalých zrubových dreveníc z 19. storočia. Majú sedlovú strechu, doskový štít, podlomenicu, sú podmurované a podpivničené. Hospodárske stavby stoja v otvorenom dvore za domom. Nad obcou zrúcanina Kamenického hradu na odlesnenom kopci Zámok /725 m.n.m./ so širokou panorámou.) • Ľubotín • Malcov • Bardejov • Regetovka (Ubytovanie)

2.deň

Bardejov (/33 150 obyv., 277m.n.m./ Centrum horného Šariša. Územie "terra Bardfa" s rozsiahlym chotárom sa v písomných prameňoch prvýkrát spomína v roku 1247 v súvislosti s nemeckými osadníkmi z Prešova, ktorí tu zaberali majetok cistercitského rádu, ktorý tu mal kláštor a kostol s patrocíniom sv. Egídia. V roku 1950 bol Bardejov vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Dnes je jedným z najlepšie zachovaných stredovekých miest v Európe a zapísaný v zozname pamiatok UNESCO. V historickom jadre je 273 pamiatkovo chránených objektov /kostol sv. Egídia, Mestská radnica, Dolná brána, Barbakan, Horná brána, atď.) • Bardejovské Kúpele (Kúpele sú miestnou časťou Bardejova, ktoré je významným historickým aj súčasným centrom Horného Šariša i okresu. Okolie kúpeľov i mesta s pohorím Busov patrí do pohoria Východných Beskýd, z ktorých je časť pre svoje zachované prírodné hodnoty chránenou krajinnou oblasťou s viacerými prírodnými rezerváciami. 10 hydrogénuhličitanovo-chloridových, sodných, uhličitých, železnatých hypotonických studených liečivých prameňov s výdatnosťou 3,27 litra za sekundu sú najznámejšie Hlavný, Lekársky a Herkules.) • Múzeum šarišskej dediny (Východiskami pri príprave a výstavbe najstaršej expozície ľudovej architektúry na Slovensku v Bardejovských kúpeľoch boli snaženia východoslovenských múzejníkov už v dvadsiatych rokoch dvadsiateho storočia vybudovať v tomto významnom kúpeľnom stredisku sniekoľko storočnou kúpeľnou tradíciou múzeum v prírode, kde by sa zachránili zanikajúce pamiatky ľudového staviteľstva severovýchodného Slovenska. Prenesenie cerkvi z Mikulášovej v rokoch 1926-1932 bolo prvým počinom v tomto úsilí. Až koncom päťdesiatych rokov vznikli konkrétne projekty, ktoré okrem záchrany a prezentácie ľudovej architektúry si položili za cieľ aj zvýšenie turistickej atraktívnosti kúpeľov.) • Zborov • Hrad Zborov (/474 m.n.m./ Zrúcanina hradu, zvaného aj Makovica, na zalesnenom kopci, južne od obce Zborov. Obec leži v Ondavskej vrchovine pri potoku Kamenec, približne 10 km od Bardejova. Hrad postavili na mieste staršieho hradiska pravdepodobne v 13., alebo začiatkom 14. storočia na ochranu uhorsko - poľskej cesty. Ústrednou časťou hradu je mohutný donžon, ku ktorému patril palác, kaplnka a ďalšie budovy, obklopené nepravidelnou hradbou opevnenia s polkruhovými baštami. Zborovský hradný vrch je národnou prírodnou rezerváciou (NPR) na ploche 25,5 ha kde sa chráni hlavne vegetácia jedl'obučín.) • Bardejovské Kúpele • Regetovka (Ubytovanie)

3.deň

Busov (Horská skupina na severozápade Nízkych Beskýd patriacich do subprovincie Vonkajšie Východné Karpaty. Horský celok rozprestierajúci sa v tvare podkovy severozápadne od Bardejovských Kúpeľov až po hranicu s Poľskou republikou. Pomenovaná bola podľa najvyššieho vrchu Busov /1 002 m.n.m./, ktorý má tvar vretenovitého až oválneho masívu. Synklinálne uložené pieskovce boli vypreparované z menej odolného flyša a predstavujú tzv. inverzný reliéf ako výrazné okrúhlasté masívy aj u vrchu Stebnícka Magura /900 m.n.m./. Rozrezané sú zväčša radiálne usporiadanými hlbokými mladými dolinami. Prevládajúce porasty sú bukovo-jedľové lesy s výskytom tisu. Z turistického hľadiska sú zaujímavé východné svahy pohoria okolo Regetovky, kde sú dobré podmienky pre zimnú rekreáciu a lyžovanie.) • Gaboltov • Cígeľka (/457 obyv., 526 m.n.m./ Obec, podľa ktorej bol nazvaný prameň liečivej minerálnej vody. Leží hlboko v horách pohoria Busov, takmer na hraniciach s Poľskom. Administratívne patrí do okresu Bardejov a Prešovského samosprávneho kraja. Vyvierajú tu pramene kvalitatívne ojedinelej uhličitej minerálnej vody, Cigeľky. Vysoká mineralizácia týchto prameňov s prevažujúcou slanou zložkou, ale hlavne alkáliami, blahodárne pôsobí na zažívací trakt. V súčasnosti je hlavným zdrojom v Cigeľke vrt CH-1, ktorý umožňuje využívať plniarensky minerálnu vodu. Minerálne vody v Cigeľke zaraďujeme pre ich exkluzívny chemizmus, výraznej zložke Na a Cl, medzi liečivé vody.) • Frička (Cerkva archanjela Michala, postavená v 18. storočí. Trojdielnosť zrubovej stavby v exteriéri je naznačená kovovým krížom nad oltárnou časťou, malou vežičkou nad hlavnou loďou a dominujúcou vežou nad babincom. Časť ikonostasu je z roku 1830, niektoré obrazy sú až z konca 19. storočia. Ikona Pokrova je z konca 18. storočia. Oltár je datovaný roku 1716. Prešiel významnými úpravami v rokoch 1933 a 1971. Interiér vymaľoval v roku 1933 prešovský maliar J. Wagner.) • Bardejovské Kúpele • Regetovka (Ubytovanie)

4.deň

Bardejov • Ondavská vrchovina (Flyšové pohorie patriace do oblasti Nízkych Beskýd. Zaberá takmer polovicu ich celkovej rozlohy. Na západe je ohraničená Ľubovnianskou vrchovinou a Čergovom, na juhu klesá do Beskydského predhoria, na východe susedí s Laboreckou vrchovinou. Severnú hranicu tvorí Busov a štátna hranica s Poľskom. Je pretiahnutá v smere SZ - JV s maximálnou dĺžkou 87 km a šírkou 45 km. Celková rozloha je viac ako 1800 km2 a je našou plošne najväčšou vrchovinou. Najnižší bod je tu na nive Ondavy /145 m.n.m./ a najvyšší je Smilniansky vrch /750 m.n.m./. Vrchovina má príkrovovo-vrásovú stavbu, ktorú budujú flyšové horniny, so zastúpením rôznych druhov pieskovcov, ílovcov, bridlíc a slieňovcov. Na územie zasahuje najzápadnejšia časť CHKO Východné Karpaty) • CHKO Východné Karpaty (Rozprestiera sa na výmere 25 307 ha, v oblasti Nízkych Beskýd prevažne v orografickom celku Laborecká vrchovina. Geologickým podložím chráneného územia je vonkajší flyš, ktorý je budovaný pieskovcami a ílovcami. V CHKO je 10 národných prírodných rezervácií, 2 chránené náleziská a 1 prírodný výtvor. Súčasťou CHKO sú i národné kultúrne pamiatky a to Dukelské múzeum a súbor východoslovenských drevených kostolov.) • Svidník (/12 500 obyv., 230 m.n.m./ Obec vznikla v roku 1943 zlúčením Vyšného a Nižného Svidníka. Obyvatelia obce boli pôvodne rybári, zaoberali sa chovom a predajom dobytka. V 18. storočí bola v obci valchovňa, mlyn, píla, liehovar a pivovar. Obyvatelia sa zaoberali chovom dobytka, včelárstvom a ovčiarstvom a ani po vzniku ČSR sa ich zamestnanie nezmenilo. V meste je gréckokatolícky neskorobarokový kostol z druhej polovice 18. storočia, gréckokatolícky kostol z čias okolo roku 1800, ďalej secesný rímskokatolícky kostol z roku 1940 s neogotickými detailmi.) • Pamätník Československej armády na Dukle (Pamätník bol postavený v roku 1949. Je to národná kultúrna pamiatka, ktorú tvorí 28 m vysoký pylón s monumentálnym súsoším, spolu so 49 m vysokou vyhliadkovou vežou. Postavená bola v roku 1974 a z jej vrcholu si môžete prezrieť celý terén Karpatsko-duklianskej operácie. Obidve zaujímavosti sa nachádzajú v tesnom susedstve hraničného priechodu. Od 8. septembra do 27. novembra 1944 tu zomrelo alebo bolo zranených 85 000 sovietskych a 6 500 československých vojakov. Na cintoríne je pochovaných 565 príslušníkov Československého armádneho zboru, ktorí padli počas karpatsko-dukelskej operácii pri oslobodzovaní Československa. Pamätník na Dukle znázorňuje hlavný úder do nemeckej obrany na poľsko-československom území a zároveň i bránu nášho oslobodenia. Pylón pamätníka s obradnou sieňou, ktorý uzatvára južnú stranu prírodného cintorína.) • Vyšný Komárnik • Nižný Komárnik• Bodružal (V obci stojí trojpriestorový kostol sv. Mikuláša postavený v roku 1658. Interiér zdobí pôvodné barokové zariadenie s dominujúcim ikonostrasom.) • Miroľa (V obci stojí drevený chrám východného obradu Ochrany Bohorodičky, ktorý bol postavený v roku 1770. Je to zrubový trojpriestorový objekt. Podvežie samonosnej veže, zapojenej do stavby s vertikálne odoštenou stenou a strieškou, tvorí babinec. Veže i stupňovité štvorhranné kupoly nad svätyňou i loďou sú zakončení makovičkami so slepými tamburmi a krížmi. Strecha objektu i veže je pokrytá šindľom.) • Bardejovské Kúpele • Regetovka (Ubytovanie)

5.deň

Bardejov • Smilno (/725 obyv., 425 m.n.m./ Obec bola strediskom panstva Smilno, pričleneného od roku 1364 k panstvu Makovica. Koncom 14. storočia obec spustošili poľské vojská a v roku 1711 z nej utiekli poddaní. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, obchodom s ošípanými a tabakom. Juhovýchodne od obce sa rozprestiera zaujímavá geologicko-tektonická jednotka Smilnianske tektonické okno, ktoré má v regionálnej mape vo flyšovom pásme dominantné postavenie.) • Svidník (Severovýchodne od Svidníka sa nachádzajú drevené kostolíky, NKP v obciach Ladomirová, Krajné Čierno, Hunkovce, Nižný Komárnik. V širšom okolí sú ďalšie drevené kostolíky NKP v Šemetkovciach, Miroli,Bodružali, Dobroslave a Korejovciach. Ide o majstrovské diela ľudových prevažne anonymných tvorcov. Sú prejavom sociálnych pomerov, ekonomických možností, materiálnych a kultúrnych podmienok života ľudu v určitých oblastiach. V roku 1975 bolo na Slovensku 70 drevených kostolíkov. Drevené kostolíky východného obradu sú obyčajne trojvežové, so stupňovite gradovanými strechami i vežičkami smerom k vstupu, s centrálnym charakterom pôdorysu lode oddelenej ikonostasom od svätyne.) • Stropkov (Doposiaľ najstaršie hodnoverné správy o Stropkove pochádzajú z roku 1404 a 1408 a predstavujú nám ho ako mestečko a stredisko feudálneho panstva. Poloha mesta ho predurčila k tomu k tomu, že sa stalo vstupnou bránou Uhorského kráľovstva v smere zo severu cez Duklu. Pri hraničných šarvátkach mesto neustále doplácalo.) • Havaj • Krásny Brod • Medzilaborce (/6 741 obyv., 326 m.n.m./ Ležia v severovýchodnej časti východného Slovenska v Prešovskom samosprávnom kraji, na sútoku riek Laborec a Vydraňka. Z kultúrno-historických pamiatok sú najvýznamnejšie tri sakrálne stavby. Cerkev Svätého Ducha, Cerkev Svätého Bazila Veľkého a Rímskokatolícky kostol Panny Márie. Zaujímavosťou je, že je jediným chrámom rímskokatolíckej cirkvi v Medzilaboreckom okrese. V meste pôsobí jedinečné Múzeum Andyho Warhola, ktorý pochádzal z Medzilaboriec. Múzeum bolo otvorené 30. júna 1991 vďaka iniciatíve Johna Warhola, viceprezidenta nadácie Andyho Warhola v New Yorku a ďalších nadšených propagátorov zakladateľa popartu.) • Havaj • Humenné (Rozprestiera sa v nadmorskej výške 157 m.n.m., pri sútoku riek Laborec a Cirocha. Je druhý najväčším mestom historického Zemplína. Nachádza sa približne uprostred Európy, medzi Košicami a Prešovom, poľským Jaslom, podkarpatským Mukačevom i Užhorodom, maďarskou Nyiergyházou, a len 100 km vzdialeným Satu Mare v rumunskom Marmaroši. V meste sa nachádza Expozícia ľudovej architektúry a bývania - skanzen.) • Brekov • Strážske (Malé mestečko ležiace v severnej časti Východoslovenskej nížiny. Prvá písomná zmienka o meste spadá do obdobia roku 1337 /Ewrmezew - Strážne pole/. Mesto bolo založené kráľovskými hliadkami na začiatku 12. storočia. V 15. storočí bolo mesto majetkom miestneho feudálneho panstva. V oblasti prevládala stará tradícia mlynárstva a vinárstva. Prvý vlak prišiel do Strážskeho v roku 1871. Koncom 19. storočia v meste vyrástla petrolejová rafinéria. V roku 1943 bola postavená nová železničná trať Prešov - Strážske. Dva mestské chrámy, rímskokatolícky a gréckokatolícky kostol, boli postavene v rokoch 1821 a 1794.) • Nacina Ves • Michalovce (/114 m.n.m., 41 068 obyv./ Mesto sa rozkladá na ploche 52,81 km2 v severnej časti Východoslovenskej nížiny, zavlažovanej stredným tokom rieky Laborec. Charakteristická dominantou mesta je vrch Hrádok /193 m.n.m./ a rozsiahlejšia Biela hora /159 m.n.m./. Mesto leží v srdci Zemplína, je administratívnym sídlom okresu a centrom juhovýchodného regiónu Slovenska. Je vstupnou bránou rekreačnej oblasti Zemplínska šírava.) • Zemplínska Šírava (Ubytovanie)

6.deň

Zemplínska Šírava (Vodná nádrž vznikla v súvislosti s vodohospodárskymi úpravami niekdajších Podvihorlatských Blát vo veľkej terénnej depresii podvihorlatskej priekopovej prepadliny v povodí Bodrogu pred sútokom Laborca a Čiernej vody s Uhom a Latoricou. Bolo tu potrebné eliminovať povodne, ktoré ohrozovali až 50 000 ha poľnohospodárskej pôdy. V prevádzke je od augusta roku 1966. Prvotný význam vodnej nádrže je hospodársky. Zabrániť povodňovým katastrofám, udržiavať stabilnú hladinu riek, byť zdrojom na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy i vodným zdrojom pre priľahlý priemysel. Vodná plocha, ktorú napájajú prevažne vody Laborca, má pri maximálnej hladine 3 350 ha, priemerná hĺbka je 3,5 m, najväčšia pri úplnom naplnení 14,7 m. Dĺžka je 11 km a šírka 3 km. Priemerná teplota vody v letnom období presahuje 20 °C, v letných dňoch (júl - august) prekračuje často denná maximálna teplota 30 °C a ročný slnečný svit nad 2 000 hodín, čo z tejto lokality robí významnú oblasť cestovného ruchu. Nad severnými brehmi sa dvíhajú zalesnené svahy Vihorlatských vrchov, zatiaľ čo brehy na južnej strane sú plytké. Malá časť vodnej nádrže na východnej strane na ploche 600 ha je významnou chránenou oddychovou lokalitou pri migrácii vodného vtáctva.) • Viniansky hrad (Zrúcanina hradu stojaca na sopečnej kryhe na južných výbežkoch Vihorlatských vrchov na severozápad od obce Vinné, ležiacej na severnom okraji Potiskej nížiny pri Zemplínskej Šírave. Napriek tomu, že prvá písomná správa je z roku 1335, už v roku 1312 Omodejovci hrad Vinné napadli a poškodili. Hrad postavili pravdepodobne v druhej polovici 13. storočia na ochranu cesty, ktorá viedla do Poľska. Hrady v neďalekom Brekove a Jasenove mali podobnú funkciu. Vinné patrilo šľachticom z Michaloviec a tvorilo súčasť tamojšieho panstva. Počas bojov uhorského kráľa Mateja a poľského panovníka Kazimíra IV. v roku 1466 objekt ťažko poškodili. Začiatkom 16. storočia hrad opravili a opevnili. Ešte v tom istom storočí, v roku 1594, ho cisárske vojsko pri dobýjaní opäť poškodilo. O niečo neskôr majitelia hradu, Sztárayovci, objekt opravili, hoci už v polovici 17. storočia opustili nepohodlné sídlo a presťahovali sa do obce, kde si postavili kaštieľ. Začiatkom 18. storočia pri likvidovaní protihabsburského povstania dal cisár hrad zbúrať. Odvtedy je ruinou.) • Sobrance • Zemplínska Šírava (Ubytovanie)

7.deň

Vihorlatské vrchy (Krajinný celok v západnej časti Vihorlatsko-gutinskej oblasti. Z juhu a západu ich ohraničuje Východoslovenská nížina, zo severu Beskydské predhorie a na východe siaha po štátnu hranicu s Ukrajinou. Pri dĺžke vyše 50 km dosahujú šírku len 2 až 11 km. Najvyšší bod Vihorlat dosahuje 1 076 m.n.m. Najväčšiu časť pohoria zaberá podcelok Vihorlatu. Na území sú veľmi časté zosuvy, ktoré podmienili i vznik najznámejšieho hradeného jazera Morské oko.) • CHKO Vihorlat (Chránená krajinná oblasť Vihorlat bola zriadená v roku 1973 na ploche 45,65 km2 s ochranným pásmom s rozlohou 346,9 km2. Zaberá len štvrtinu geomorfologického celku Vihorlatské vrchy. Rozprestiera sa rozhraní okresov Michalovce 2 668,11 ha a Humenné 1 896,35 ha. Zaberá územie ohraničené približne vrchmi Nežabec /1 023 m.n.m./, Sninský kameň /1 005 m.n.m./, Motrogon /1 018 m.n.m./, Lysá /821 m.n.m./, Roh /858 m.n.m./ a Fedkov /978 m.n.m./ s hlavnou dolinou riečky Okny, vytekajúcej z Morského oka /618 m.n.m./.) • Pozdišovce • Trebišov (Nachádza sa v juhovýchodnom cípe východného Slovenska. Je centrom južného Zemplína a rozprestiera sa na úrodnej východoslovenskej nížine v nadmorskej výške 109 metrov. Mesto má 22 556 obyvateľov a jeho katastrálne územie má rozlohu 70 km2. Z hľadiska medzinárodnej spolupráce a obchodu má výhodnú polohu, hraničí s Ukrajinskou republikou a Maďarskou republikou. V južnej časti mesta v rozsiahlom anglickom parku pri kaštieli stojí zrúcanina hradu Parič.) • Veľaty • Čerhov • Veľká Tŕňa • Zemplínska Šírava (Ubytovanie)

8.deň

Slanské vrchy (Horský krajinný celok na východnom okraji Západných Karpát v Matransko-slanskej oblasti. Vytvára horský chrbát severovýchodného smeru mierne vyklenutý na východ s dĺžkou 50 km a šírkou asi 20 km v severnej a 12 km v južnej časti. Na západe susedí s Košickou kotlinou a na východe s Východoslovenskou nížinou. Má prevažne hornatinový ráz s amplitúdou reliéfu medzi 181 - 640 m, so strmým uhlom sklonu 12 až 24 stupňov. Nadmorská výška kolíše medzi 100 - 1 092 m.n.m. a vrcholí Šimonkou /1 092 m.n.m./. Turisticky najzaujímavejší je na severe podcelok Šimonka s najvyšším vrcholom pohoria a rekreačnými strediskami Zlatá studňa a Sigord. Pozoruhodný je výskyt opálu v propylitizovaných andezitoch na Dubníku.) • Trhovište • Sečovce (/7 819 obyv., 140 m.n.m./ Mesto sa skladá z miestnych častí Kochanovce a Albinov a nachádza sa v okrese Trebišov. Administratívne patrí do Košického samosprávneho kraja. Leží v západnej časti Východoslovenskej nížiny pri jej prechode do Podslanskej pahorkatiny vo výške 140 m.n.m. Mesto obopínajú východné svahy Slanských vrchov.) • Dargovský priesmyk • Herľany (/281 obyv., 365 m.n.m./. Obec je známa svojím studeným gejzírom a bývalými liečivými kúpeľmi s výskytmi minerálnych vôd. Herlianske liečivé pramene boli známe už v 17. storočí. Za panovania Jozefa II. v rokoch 1780-1790 boli postavené budovy so 112 izbami, s kapacitou 500 hostí a s 25 kamennými vaňami. Liečili sa tu choroby žalúdočné, črevné, cievne, srdcové, ženské, málokrvnosti', alergia.) • Slanec • Hrad Slanec (/509 m.n.m./ Zrúcanina hradu na strmom kužeľovitom kopci na západnej strane obce Slanec, približne 17 km na západ od Trebišova. Hrad postavili Abovci pravdepodobne na mieste slovanského hradiska. V listine z roku 1230 sa uvádza ako Castrum Salis. Slanský hradný vrch je národnou prírodnou rezerváciou (NPR) s rozlohou 15,8 ha a s výskytom vzácneho teplomilného rastlinstva.) • Zemplínska Šírava (Ubytovanie)