6.deň
Zemplínska Šírava (Vodná nádrž vznikla v súvislosti s vodohospodárskymi úpravami niekdajších Podvihorlatských Blát vo veľkej terénnej depresii podvihorlatskej priekopovej prepadliny v povodí Bodrogu pred sútokom Laborca a Čiernej vody s Uhom a Latoricou. Bolo tu potrebné eliminovať povodne, ktoré ohrozovali až 50 000 ha poľnohospodárskej pôdy. V prevádzke je od augusta roku 1966. Prvotný význam vodnej nádrže je hospodársky. Zabrániť povodňovým katastrofám, udržiavať stabilnú hladinu riek, byť zdrojom na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy i vodným zdrojom pre priľahlý priemysel. Vodná plocha, ktorú napájajú prevažne vody Laborca, má pri maximálnej hladine 3 350 ha, priemerná hĺbka je 3,5 m, najväčšia pri úplnom naplnení 14,7 m. Dĺžka je 11 km a šírka 3 km. Priemerná teplota vody v letnom období presahuje 20 °C, v letných dňoch (júl - august) prekračuje často denná maximálna teplota 30 °C a ročný slnečný svit nad 2 000 hodín, čo z tejto lokality robí významnú oblasť cestovného ruchu. Nad severnými brehmi sa dvíhajú zalesnené svahy Vihorlatských vrchov, zatiaľ čo brehy na južnej strane sú plytké. Malá časť vodnej nádrže na východnej strane na ploche 600 ha je významnou chránenou oddychovou lokalitou pri migrácii vodného vtáctva.) • Viniansky hrad (Zrúcanina hradu stojaca na sopečnej kryhe na južných výbežkoch Vihorlatských vrchov na severozápad od obce Vinné, ležiacej na severnom okraji Potiskej nížiny pri Zemplínskej Šírave. Napriek tomu, že prvá písomná správa je z roku 1335, už v roku 1312 Omodejovci hrad Vinné napadli a poškodili. Hrad postavili pravdepodobne v druhej polovici 13. storočia na ochranu cesty, ktorá viedla do Poľska. Hrady v neďalekom Brekove a Jasenove mali podobnú funkciu. Vinné patrilo šľachticom z Michaloviec a tvorilo súčasť tamojšieho panstva. Počas bojov uhorského kráľa Mateja a poľského panovníka Kazimíra IV. v roku 1466 objekt ťažko poškodili. Začiatkom 16. storočia hrad opravili a opevnili. Ešte v tom istom storočí, v roku 1594, ho cisárske vojsko pri dobýjaní opäť poškodilo. O niečo neskôr majitelia hradu, Sztárayovci, objekt opravili, hoci už v polovici 17. storočia opustili nepohodlné sídlo a presťahovali sa do obce, kde si postavili kaštieľ. Začiatkom 18. storočia pri likvidovaní protihabsburského povstania dal cisár hrad zbúrať. Odvtedy je ruinou.) • Sobrance • Zemplínska Šírava (Ubytovanie)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|