8.deň
Slanské vrchy (Horský krajinný celok na východnom okraji Západných Karpát v Matransko-slanskej oblasti. Vytvára horský chrbát severovýchodného smeru mierne vyklenutý na východ s dĺžkou 50 km a šírkou asi 20 km v severnej a 12 km v južnej časti. Na západe susedí s Košickou kotlinou a na východe s Východoslovenskou nížinou. Má prevažne hornatinový ráz s amplitúdou reliéfu medzi 181 - 640 m, so strmým uhlom sklonu 12 až 24 stupňov. Nadmorská výška kolíše medzi 100 - 1 092 m.n.m. a vrcholí Šimonkou /1 092 m.n.m./. Turisticky najzaujímavejší je na severe podcelok Šimonka s najvyšším vrcholom pohoria a rekreačnými strediskami Zlatá studňa a Sigord. Pozoruhodný je výskyt opálu v propylitizovaných andezitoch na Dubníku.) • Trhovište • Sečovce (/7 819 obyv., 140 m.n.m./ Mesto sa skladá z miestnych častí Kochanovce a Albinov a nachádza sa v okrese Trebišov. Administratívne patrí do Košického samosprávneho kraja. Leží v západnej časti Východoslovenskej nížiny pri jej prechode do Podslanskej pahorkatiny vo výške 140 m.n.m. Mesto obopínajú východné svahy Slanských vrchov.) • Dargovský priesmyk • Herľany (/281 obyv., 365 m.n.m./. Obec je známa svojím studeným gejzírom a bývalými liečivými kúpeľmi s výskytmi minerálnych vôd. Herlianske liečivé pramene boli známe už v 17. storočí. Za panovania Jozefa II. v rokoch 1780-1790 boli postavené budovy so 112 izbami, s kapacitou 500 hostí a s 25 kamennými vaňami. Liečili sa tu choroby žalúdočné, črevné, cievne, srdcové, ženské, málokrvnosti', alergia.) • Slanec • Hrad Slanec (/509 m.n.m./ Zrúcanina hradu na strmom kužeľovitom kopci na západnej strane obce Slanec, približne 17 km na západ od Trebišova. Hrad postavili Abovci pravdepodobne na mieste slovanského hradiska. V listine z roku 1230 sa uvádza ako Castrum Salis. Slanský hradný vrch je národnou prírodnou rezerváciou (NPR) s rozlohou 15,8 ha a s výskytom vzácneho teplomilného rastlinstva.) • Zemplínska Šírava (Ubytovanie)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|