1.deň

Bratislava • Košice • Slanské vrchy (Horský krajinný celok na východnom okraji Západných Karpát v Matransko-slanskej oblasti. Vytvára horský chrbát severovýchodného smeru mierne vyklenutý na východ s dĺžkou 50 km a šírkou asi 20 km v severnej a 12 km v južnej časti. Na západe susedí s Košickou kotlinou a na východe s Východoslovenskou nížinou. Má prevažne hornatinový ráz s amplitúdou reliéfu medzi 181 - 640 m, so strmým uhlom sklonu 12 až 24 stupňov. Nadmorská výška kolíše medzi 100 - 1 092 m.n.m. a vrcholí Šimonkou /1 092 m.n.m./. Turisticky najzaujímavejší je na severe podcelok Šimonka s najvyšším vrcholom pohoria a rekreačnými strediskami Zlatá studňa a Sigord. Pozoruhodný je výskyt opálu v propylitizovaných andezitoch na Dubníku.) • Trhovište • Sečovce (/7 819 obyv., 140 m.n.m./ Mesto sa skladá z miestnych častí Kochanovce a Albinov a nachádza sa v okrese Trebišov. Administratívne patrí do Košického samosprávneho kraja. Leží v západnej časti Východoslovenskej nížiny pri jej prechode do Podslanskej pahorkatiny vo výške 140 m.n.m. Mesto obopínajú východné svahy Slanských vrchov.) • Dargovský priesmyk • Herľany (/281 obyv., 365 m.n.m./. Obec je známa svojím studeným gejzírom a bývalými liečivými kúpeľmi s výskytmi minerálnych vôd. Herlianske liečivé pramene boli známe už v 17. storočí. Za panovania Jozefa II. v rokoch 1780-1790 boli postavené budovy so 112 izbami, s kapacitou 500 hostí a s 25 kamennými vaňami. Liečili sa tu choroby žalúdočné, črevné, cievne, srdcové, ženské, málokrvnosti', alergia.) • Slanec • Hrad Slanec (/509 m.n.m./ Zrúcanina hradu na strmom kužeľovitom kopci na západnej strane obce Slanec, približne 17 km na západ od Trebišova. Hrad postavili Abovci pravdepodobne na mieste slovanského hradiska. V listine z roku 1230 sa uvádza ako Castrum Salis. Slanský hradný vrch je národnou prírodnou rezerváciou (NPR) s rozlohou 15,8 ha a s výskytom vzácneho teplomilného rastlinstva.) • Slovenské rudohorie - Medzev (Ubytovanie)

2.deň

Slanské vrchy • Dubník • Dubnícke opálové bane (Unikátne Dubnícke opálové bane sa nachádzajú v strede severnej časti Slanských hôr. Od Zlatej Bane je bývalé administratívne centrum ťažby drahého opálu, teraz opustená osada Dubník vzdialená asi 5 km a od Červenice asi 3 km. Ložiská drahého opálu zahŕňajú historické banské revíry, väčšiu a rozsiahlejšiu Libanku a menšiu Šimonku, vzdialenú približne 2 km severným smerom. Unikátne Dubnícke opálové bane sa nachádzajú v strede severnej časti Slanských hôr. Od Prešova sú vzdialené asi 28 km JV a dostaneme sa k nim cez Solivar, Dulovu Ves, Kokošovce a Zlatú Baňu. Od Košíc sú vzdialené 35 km SV a najkratšou cestou sa k nim dostaneme cez Košické Olšany, Rozhanovce, Čižatice, Kecerovce, Opinú a Červenicu. Dubnícke ložiská drahého opálu sú výnimočným fenoménom z celosvetového hľadiska. Nikde na svete nebol drahý opál ťažený banským spôsobom v takom veľkom rozsahu, a tak dávno. Aj súčasná ťažba drahého opálu v Austrálii je zrovnateľná s ťažbou drahého opálu na Dubníku pred 150 rokmi, keď sa ťažilo viac ako 25 000 ct drahého opálu ročne.) • Vrch Šimonka (/1 092 m.n.m./ Je najvyšším vrchom Slanských vrchov, presnejšie podcelku Šimonka, na východnom Slovensku s nadmorskou výškou 1 092 m.n.m. Vo vrcholovej časti rastie klimatický formovaný listnatý prales s viacerými zaujímavými prvkami. Je predmetom ochrany v Národnej prírodnej rezervácii (NPR) Šimonka, ktorá zahŕňa vrcholové partie hory na ploche vyše 24 hektárov. Veľkou vzácnosťou je oplietavá liana - zákonom chránený plamienok alpínsky, ktorý v rezervácii rastie na niekoľkých miestach. Na andezitovom vrchole Šimonky sa nachádza malá nezalesnená plocha s vystupujúcou skalkou, odkiaľ je vynikajúci výhľad.) • Košice • Jasov (Najstaršia písomná správa o území Jasova je o jasovskom kláštore z obdobia okolo roku 1234, kde sa hovorí o kláštore premonštrátov ako pobočke kláštora sv. Štefana vo Veľkom Varadíne, pričom územie a obec patrili k hradu Turňa. ) • Jasovský hrad (Napriek víťazstve kráľovských vojsk v bitke pri Rozhanovciach (1312) sa kráľ necítil bezpečne a dal vybudovať na ochranu svojich majetkov aj hrad na jasovskej skale ako strážne miesto – castrum, pod správou palatína. Kastelánom palatína bol v prvých zmienkach o hrade (v rokoch 1318 a 1324) Filip Drugeth, ujvársky župan. V súčastnosti sa z hradu na jasovskej skale zachovali len ruiny. Nachádzajú sa neďaleko náučného chodníka Jasovská skala v miestach hradného valu.) • Medzev (Ubytovanie)

3.deň

Jasov (/2 963 obyv./ Prvé písomné zmienky o Jasove spomínajú obec ako "banské mesto", čo svedčí o existencii a ťažbe nerastov v Jasove a jeho okolí. Mesto dokonca vstúpilo 26.12.1487 do zväzku banských miest (Zväz hornouhorských banských miest). Najvýznamnejšou etapou v histórii jasovského baníctva je obdobie panovania kráľa Ondreja III., ktorý 21.12.1290 vydal listinu, ktorou upevňuje banské práva jasovského prepošstva na ťažbu kovov s výnimkou striebra. Kým v stredoveku sa kládol dôraz na ťažbu striebra a medi, v 16. storočí sa začal zvyšovať záujem o železo a s tým súvisiacu ťažbu. Spočiatku sa premonštrátsky rád venoval ťažbe, neskôr prenajímal bane veľkým spoločnostiam, z ktorých je hodno spomenúť Rimamuránsko-šalgótarjánsku železiarenskú účastinnú spoločnosť, ktorá tu vykonávala banskú ťažbu od roku 1891. Najvýznamnejšou kultúrnou pamiatkou obce je Premonštrátsky kláštor, ktorého prvá budova bola postavená pravdepodobne z dreva ešte v roku 1228. ) • Jasovská skala (Územím vedie náučný chodník Jasovská skala, využiteľný na poznávanie hlavne v letnom období. Prechádza chráneným územím v Národnom parku Slovenský kras, Národnej prírodnej rezervácii (NPR) Jasovské dubiny a na trase sa nachádza aj Národná prírodná pamiatka Jasovská jaskyňa s blízkou národnou kultúrnou pamiatkou premonštrátsky kláštor.) • Jasovská jaskyňa (Jasovská jaskyňa sa nachádza v najvýchodnejšom výbežku Slovenského krasu, neďaleko východného okraja Jasovskej planiny, na južnom okraji obce Jasov. Dolný vchod do jaskyne je na pravom brehu Bodvy v nadmorskej výške 257 m, na východnom úpätí Jasovskej skaly, ktorá je súčasťou Národného parku Slovenský kras. Jaskyňa je vytvorená v strednotriasových sivých gutensteinských vápencoch a svetlých steinalmských vápencoch a dolomitoch bývalým ponorným tokom Bodvy v piatich vývojových úrovniach. Dosahuje dĺžku 2811 m a vertikálne rozpätie 55 m. Z rôznych tvarov riečnej modelácie sú najvýraznejšie stropné korytá. Bohatú sintrovú výplň zastupujú pagodovité stalagmity, stalagnáty, štíty, bubny, brčká a iné formy.) • Hámor v Medzeve (Hámor Slovenského technického múzea, pôvodne tzv. Tischlerov hámor, predstavuje typ jednokladivového dvojohniskového hámra. Ide o kombinovanú stavbu (kameň - drevo) z druhej polovice 19. storočia. Nachádza sa v centre mestečka Medzev. Archaický charakter hámra umocňuje systém prívodu vody na koleso. V roku 1967 bol odkúpený a rekonštruovaný Technickým múzeom Košice. Uchovaný bol svojim spôsobom ako živá technická pamiatka, múzejný doklad konštrukcie, stavby a technológie kovania železa.) • Medzev (Ubytovanie)

4.deň

Medzev • NP Slovenský kras (Národný park s rozlohou asi 440km². Tvorí ho sústava krasových planín, ktoré oddeľujú hlboké kaňony Slanej a Štítnika, Zádielska a Hájska tiesňava, Miglinc a kotlina Turne. Planiny Koniarska, Silická, Plešivecká, Zádielská, Jasovská a Horný a Dolný vrch sa mierne skláňajú od severu na Juh. Je tu množstvo evidovaných jaskýň (sprístupnené Domica, Gombasecká jaskyňa, Jasovská, Krásnohorská a Ochtinská aragonitová jaskyňa, nesprístupnené Veľká Bifka, jaskyňa na Kečovských lúkach, Zvonivá diera) a priepastí (Silická ľadnica, Brázda, Kunia, Zvonivá priepasť, Veľká a Malá Žomboj).) • Silická ľadnica (Jaskynná priepasť na Silickej planine v Slovenskom krase v blízkosti obce Silica. Priepasť má tvar šikmého, hore otvoreného vreca, ktorého ústie je široké 32 m a vysoké 12 m. Priepasť sa vytvorila preborením stropu, čím sa odkryla strmá, až previsnutá skalná stena, ktorej hĺbka je 91 m. Hlavná, šikmá časť priepasti je v hĺbke 45 m ohraničená 15 m vysokým ľadopádom, ktorý delí priebeh dna na dve časti. Na dne ľadovej priepasti je otvor, ktorý vedie cez 20 m dlhú plazivku do mohutného Archeologického dómu (dlhého 80 m, širokého 25 až 40 m a vysokého 2 až 10 m). V dóme je aktívny horný tok Čierneho potoka, ktorý sa dostáva na povrch Čiernou vyvieračkou.) • Hrad Krásna hôrka (NKP, hrad postavený spišskými Mariássyovcami 1318 - 1320 na mieste pôvodnného hradiska na kužeľovitom kopci nad obcou Krásnohorské Podhradie. Roku 1352 ho získali Bebekovci. V súčasnosti je v ňom expozícia Múzea v Betliari, ktorá dokumentuje dejiny a stavebný rozvoj hradu, v zbierkach zahŕňa historický nábytok, sklárske a keramické výrobky, hradné zbrane i hudobné nástroje.) • Gombasecká jaskyňa (Gombasecká jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie jaskyne Národného parku Slovenský kras. Známa je najmä výskytom sintrových brčiek – tenkých trubicovitých stalaktitových útvarov. V rámci jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu je zaradená do svetového prírodného dedičstva. Vchod do jaskyne leží 11 m nad Čiernou vyvieračkou v nadmorskej výške 250 m.) • Rožňava (Administratívne a hospodárske centrum Gemerskej železorudnej oblasti. Bývalé banícke mesto (ťažilo sa zlato) spomínané už roku 1291. Zemepanským mestom sa stala roku 1382. Od roku 1410 slobodné kráľovské mesto.) • Medzev (Ubytovanie)

5.deň

Medzev • Štós (/732 obyv./ Štós je pravdepodobne najstaršou osídlenou obcou v malebnom údolí Bodvy. Prvé písomné zmienky pochádzajú zo začiatku 13. storočia z archívu Jasovského kláštora Premonštrátov (rok 1241). Kráľ Béla IV. daroval v roku 1266 Jasovskému opátstvu rozsiahle územie, do ktorého patrila aj Smolnícka a Gelnická dolina s osadou Štós. Zo Smolníckeho poddanstva Štós vymanil kráľ Matej Korvín v roku 1465, keď daroval rodine Zápolských Spišský Hrad a banícke kráľovské mestá. Obec má vhodné podmienky pre zimné športy a letnú turistiku. Využíva k tomu vlastný lyžiarky vlek zo zasnežovaním a občerstvením. K turistickému ruchu prispievajú aj blízke Kúpele Štós a.s. s výbornými klimatickými podmienkami a liečbou chronických ochorení dýchacích ciest a pohybového ústrojenstva.) • Smolnícka Huta • Prakovce (Názov obce je zrejme odvodený od mena Talianskej princeznej Praxides, ktorá sa v prvej polovici 14. storočia mala zastaviť zo svojim sprievodom v dovtedy bezmennej osade obývanej prevažne Slovákmi. Vybudovala tu sídlisko pre svoj dvor a na mieste terajšej kaplnky dala postaviť drevený kostolík. Bohaté ložiská rudy ale aj husté lesy s množstvom dreva, zveriny a lesných plodov sa stali základom pre rozvoj remeselnej výroby. Prvý doteraz známy písomný záznam o existencii obce Prakovce pochádza z roku 1368. Rozvoj obce i život v nej je úzko spojený s výrobou železa, železiarskych a strojárskych výrobkov v miestnom priemyselnom komplexe, ktorý počas svojej takmer 250 ročnej histórie zabezpečuje pracovné príležitosti nielen pre obyvateľov obce ale celej hnileckej doliny.) • Gelnica (Mesto založili v 12.storočí, keď sa k pôvodnému slovanskému obyvateľstvu prisťahovali baníci z Bavorska. Vďaka bohatým náleziskám zlata, striebra a rúd sa Gelnica stala jedným z najdôležitejších banských miest v bývalom Uhorsku. Kultúrnohistorickou pamiatkou sú zrúcaniny gotického hradu z 13. storočia, ako aj gotický kostol zo 14. storočia s neskoršími prestavbami a s cenným interiérom a baroková radnica z polovice 18. storočia, ktorá vznikla z pôvodných renesančných objektov. V meste sa nachádzajú viaceré barokové klasicistické meštianske domy, niektoré s typickou manzardovou strechou, ľudová architektúra baníckych a remeselníckych domov z 19. storočia. Významnou pamiatkou je horný krytý drevený most z roku 1831. ) • Vrch Sivec (/781 m.n.m./, prírodná rezervácia s pozoruhodnými krasovými útvarmi. Z vrcholového brala je pekný výhľad na Volovské vrchy a vodnú nádrž Ružín, ktorá vznikla na sútoku dvoch riek- Hornádu a Hnilca. Jazero je dlhé 16 km a má 600 ha vodnú plochu. Je vyhľadávaným miestom letnej rekreácie.) • Rožňava • Betliar (/1 012 obyv./ Obec leží v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria v doline rieky Slaná. Najvýznamnejšou kultúrnou pamiatkou obce je kaštieľ Andrássyovcov. Jeho prestavba v 80-tych rokoch 19. storočia sa podpísala aj na interiéroch sídla, ktorého funkcia sa v druhej polovici storočia zmenila na výlučne poľovnícko-reprezentačnú. Na prvom poschodí bola vytvorená galéria predkov, do ktorej sa návštevník dostane cez honosné dubové schodisko s vitrážovými oknami. Na druhom poschodí vznikla obrazáreň so stropným osvetlením, ktorá bola na začiatku 20. storočia adaptovaná na knižnicu, je v nej viac než 15 000 zväzkov. Pohodlie rodiny i hostí zabezpečovali salóny, pracovne, herňa i apartmány s kúpelňami. Poľovnícky kaštieľ Andrássyovcov obklopuje jeden z najkrajších anglických parkov na Slovensku, ktorý bol v roku 1978 zapísaný do zoznamu významných historických záhrad sveta.) • Gemerská Poloma • Nižná Slaná • Spišsko-gemerský kras (Ubytovanie)

6.deň

Muránska planina (Horský krajinný podcelok v Spišsko-gemerskom krase, ktorý ohraničujú Stolické vrchy, Slovenský raj, Horehronské podolie a Veporské vrchy. Najvyšším vrchom je Kľak dosahujúci výšku 1409 m. Muránska planina je rozdelená potokmi v západnej časti na Baňov vrch, Javorinu, Hradovú a Kášter, na východnom okraji na Grúň, Strateník a Dlhý vrch. Len malá časť vody odteká z planiny povrchovými tokmi. Patrí k nim Furmanec, Strieborný potok, Hrdzavý potok, Trsteník, Strateník a Dlhý potok. Krasové vyvieračky Muránskeho krasu možno rozdeliť na trvalé s celoročným prietokom vody a občasné, prípadne na periodické vyvieračky, kde je prietok viazaný na určitý časový interval. V Tisovskom krase je zaujímavá periodická vyvieračka, chránená v národnej rezervácii. Leží 2,5 km severozápadne od Tisovca v doline potoka Furmanec, pri hlavnej ceste z Tisovca do Brezna. Zásobuje ju voda z podzemných jazier Jazernej jaskyne. Ďalšou mohutnou vyvieračkou je Teplica. Jej tok vytvárajú podzemné priestory 2,5 km dlhé, ktoré začínajú pod jaskyňou Michňová v Suchých doloch. Na obvode vrchu Hradová je niekoľko menších vyvieračiek. V okolí Muráňa je viac vyvieračiek, ktoré odvodňujú vrch Cigánka a jaskyňu Líščia Diera.) • Muráň (/1 245 obyv./ Obec vznikla v roku 1321 pri majeri pod Muránskym hradom. V 16. stor. sa tu ťažila a spracúvala železná ruda (huty, hámre). V 19. storočí sa obyvatelia zaoberali výrobou dosák a šindľov, chovom oviec, dobytka a koní, ale aj výrobou známej muránskej kameniny a keramiky. Obyvatelia sa aktívne zúčastnili SNP, začo Nemci v decembri 1944 zastrelili každého desiateho obyvateľa.) • Tisovec (/4 083 obyv./ Mesto leží na hranici Stolických vrchov a Muránskej planiny v Slovenskom Rudohorí. Jeho názov je odvodený od stromu tis, ktorý sa tu v minulosti hojne vyskytoval. Prvá písomná zmienka o Tisovci je z roku 1334 v listine uhorského kráľa Karola Róberta, vydanej 26.júna na Vyšehrade. V roku 1438 sa Tisovec spomína ako príslušenstvo hradu Hajnáčka. ) • Hrad Tisovec (Zvyšky zaniknutého strážneho hradu ležia na kopci Hradová. Založený bol pravdepodobne v 2. polovici 13. storočia. V polovici 15. storočia bol dobitý vojskami Jána Jiskry, od ktorého vydobyl hrad späť kráľ Matej Korvín. Koncom 16. storočia, po vytlačení Turkov, stratil hrad svoj význam a noví majitelia sa oň prestali starať. Po potlačení Thőkőlyho povstania bol hrad cisárskymi vojskami zbúraný, takže dodnes nemáme úplnou predstavu, ako mohol vyzerať. Zvyšky hradu sú voľne prístupné.) • Vrch Voniaca • Spišsko-gemerský kras (Ubytovanie)

7.deň

NP Muránska planina (Národný park Muránska planina sa nachádza v západnej časti Slovenského rudohoria a predstavuje geomorfologicky významné krasové územie. Jeho jadro tvorí vápencovo - dolomitická planina s početnými krasovými útvarmi. Najvyšším vrcholom je Fabova hoľa /1439 m.n.m./. Celková dĺžka krasovej oblasti od Červenej Skaly po západné výbežky za Tisovcom dosahuje cca 25 km. V území je zaevidovaných viac ako 150 významnejších nesprístupnených jaskýň, vyše 50 ponorov a vyvieračiek, ale aj množstvo povrchových krasových javov, ako sú škrapy, krasové jamy, závrty, tiesňavy, skalné veže, bralá a pod. Najrozsiahleším jaskynným sytémom je Bobačka (2221 m dlhá výverová jaskyňa so sifónmi, podzemnými jazierkami a kvapľovou výzdobou).) • Vrch Čierťaž (Veľká poľana - pasienky a lúky na rázsoche Tŕstia, 5 km od obce Muráň. Pekné výhľady na Muránsku planinu s Poludnicou a Cigánkou a na Stolické vrchy s Kyprovom, Stolicu a Kohútom.) • Tisovec • Fabova hoľa (/1 439 m.n.m./ Výrazný vrch, najvyšší vo Veporských vrchoch. Na prvej zalesnenej priehy na severnej rázsoche Fabovej hole v sedle je z naklonenej poľany pekný výhľad na Nizke Tatry.) • NPR Suché doly • Jaskyňa Teplica • Spišsko-gemerský kras (Ubytovanie)

8.deň

Stolické vrchy (Horský krajinný celok v oblasti Slovenského rudohoria. Na severozápade ho ohraničujú Veporské vrchy a Muránska planina, na severe Slovenský Raj, na východe Havranie vrchy, na juhovýchode a juhu Revúcka vrchovina. Stolické vrchy sú pohorím s klenbohrasťovou štruktúrou, obmedzenou zlomami oproti Muránskej planine a Revúckej vrchovine. Na línii megaantiklinálneho vyklenutia ležia masívy Tŕstia, Kohúta, Stolice a Trsteníka, ktoré oddeľujú od seba vysoko položené široké sedlá a hlboké tektonické brázdy. Pohorie budujú varíske žuly, granitoidy, granodiority a paleozoické metamorfované komplexy hornín. Vzhľadom na litologické podmienky prevláda najmä na vysokých masívoch hlboko modelovaný reliéf.) • Vrch Stolica (/1 476 m.n.m./ Najvyšší vrch Stolických vrchov a súčasne celej geomorfologickej oblasti Slovenského rudohoria. Leží v severnej časti horstva a vysiela na všetky strany mohutné chrbty, ktoré prerastajú do susedných krajinných celkov, najmä do Revúckej vrchoviny. Na severe sa tiahne spojovací hrebeň na Kyprov, na juhu turisticky najvýznamnejší hrebeň cez Lehotskú hoľu, Kohút, Ostrý vrch až na Hrádok; na juhovýchod cez Príslop, Kilhov,. Radzim až po Tureckú, nad Rožňavou sa končiac. Tento posledný hrebeň je najmenej vyhľadávaný. Hôľnatý vrchol Stolice bol povestný kruhovým výhľadom, ale v poslednej dobe ho obmedzujú skupiny dorastajúcich smrekov; z vrcholu označeného oceľovým smerovníkom treba za výhľadom podísť na viac otvorené plochy vrcholu po zelenej turistickej značke. Prístup: Najpohodlnejší a najkratší výstup je po turistických značkách zo sedla Javorinka ležiaceho na štátnej ceste Červená Skala - Muráň. ) • Ochtiná • Ochtinská aragonitová jaskyňa (Koncom roka 1954 objavili pracovníci geologického prieskumu pri razení prieskumnej štôlne Kapusta vchod do rozlohou malej, ale mimoriadne krásnej a veľmi zaujímavej Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Jaskynné priestory sa rozkladajú na severnom svahu Horného Hrádku. V hlbokom údolí rozprestiera sa dedinka Ochtiná, podľa ktorej bola jaskyňa pomenovaná. Ochtinská jaskyňa je pozoruhodná najmä tým, že vznikla vo vápencových horninách staropaleozoickej (staroprvohornej) doby, kým ostatné jaskyne na území Slovenska sú vyhĺbené v mladších druhohorných vápencoch (mezozoikum). Ďalšou osobitosťou je aragonitová výzdoba, hoci výzdobu dosiaľ známych slovenských jaskýň tvorí vápenec. Aragonit je nerast, chemicky síce zhodný s kalcitom (vápencom - CaCO3), líši sa však od neho tým, že kryštalizuje v kosoštvorcovej a vápence v trigonálnej sústave. Vstupnou chodbou, vyrúbanou v kryštalických vápencoch pozdĺž mohutnej tektonickej línie sa vchádza do Vstupnej siene bez jaskynnej výzdoby. Celková dĺžka vstupnej chodby je asi 145 m a nachádza sa 30 m nad pôvodným vchodom - štôlňou Kapusta.) • Spišsko-gemerský kras (Ubytovanie)