2.deň
Slanské vrchy • Dubník • Dubnícke opálové bane (Unikátne Dubnícke opálové bane sa nachádzajú v strede severnej časti Slanských hôr. Od Zlatej Bane je bývalé administratívne centrum ťažby drahého opálu, teraz opustená osada Dubník vzdialená asi 5 km a od Červenice asi 3 km. Ložiská drahého opálu zahŕňajú historické banské revíry, väčšiu a rozsiahlejšiu Libanku a menšiu Šimonku, vzdialenú približne 2 km severným smerom. Unikátne Dubnícke opálové bane sa nachádzajú v strede severnej časti Slanských hôr. Od Prešova sú vzdialené asi 28 km JV a dostaneme sa k nim cez Solivar, Dulovu Ves, Kokošovce a Zlatú Baňu. Od Košíc sú vzdialené 35 km SV a najkratšou cestou sa k nim dostaneme cez Košické Olšany, Rozhanovce, Čižatice, Kecerovce, Opinú a Červenicu. Dubnícke ložiská drahého opálu sú výnimočným fenoménom z celosvetového hľadiska. Nikde na svete nebol drahý opál ťažený banským spôsobom v takom veľkom rozsahu, a tak dávno. Aj súčasná ťažba drahého opálu v Austrálii je zrovnateľná s ťažbou drahého opálu na Dubníku pred 150 rokmi, keď sa ťažilo viac ako 25 000 ct drahého opálu ročne.) • Vrch Šimonka (/1 092 m.n.m./ Je najvyšším vrchom Slanských vrchov, presnejšie podcelku Šimonka, na východnom Slovensku s nadmorskou výškou 1 092 m.n.m. Vo vrcholovej časti rastie klimatický formovaný listnatý prales s viacerými zaujímavými prvkami. Je predmetom ochrany v Národnej prírodnej rezervácii (NPR) Šimonka, ktorá zahŕňa vrcholové partie hory na ploche vyše 24 hektárov. Veľkou vzácnosťou je oplietavá liana - zákonom chránený plamienok alpínsky, ktorý v rezervácii rastie na niekoľkých miestach. Na andezitovom vrchole Šimonky sa nachádza malá nezalesnená plocha s vystupujúcou skalkou, odkiaľ je vynikajúci výhľad.) • Košice • Jasov (Najstaršia písomná správa o území Jasova je o jasovskom kláštore z obdobia okolo roku 1234, kde sa hovorí o kláštore premonštrátov ako pobočke kláštora sv. Štefana vo Veľkom Varadíne, pričom územie a obec patrili k hradu Turňa. ) • Jasovský hrad (Napriek víťazstve kráľovských vojsk v bitke pri Rozhanovciach (1312) sa kráľ necítil bezpečne a dal vybudovať na ochranu svojich majetkov aj hrad na jasovskej skale ako strážne miesto – castrum, pod správou palatína. Kastelánom palatína bol v prvých zmienkach o hrade (v rokoch 1318 a 1324) Filip Drugeth, ujvársky župan. V súčastnosti sa z hradu na jasovskej skale zachovali len ruiny. Nachádzajú sa neďaleko náučného chodníka Jasovská skala v miestach hradného valu.) • Medzev (Ubytovanie)