3.deň
Jasov (/2 963 obyv./ Prvé písomné zmienky o Jasove spomínajú obec ako "banské mesto", čo svedčí o existencii a ťažbe nerastov v Jasove a jeho okolí. Mesto dokonca vstúpilo 26.12.1487 do zväzku banských miest (Zväz hornouhorských banských miest). Najvýznamnejšou etapou v histórii jasovského baníctva je obdobie panovania kráľa Ondreja III., ktorý 21.12.1290 vydal listinu, ktorou upevňuje banské práva jasovského prepošstva na ťažbu kovov s výnimkou striebra. Kým v stredoveku sa kládol dôraz na ťažbu striebra a medi, v 16. storočí sa začal zvyšovať záujem o železo a s tým súvisiacu ťažbu. Spočiatku sa premonštrátsky rád venoval ťažbe, neskôr prenajímal bane veľkým spoločnostiam, z ktorých je hodno spomenúť Rimamuránsko-šalgótarjánsku železiarenskú účastinnú spoločnosť, ktorá tu vykonávala banskú ťažbu od roku 1891. Najvýznamnejšou kultúrnou pamiatkou obce je Premonštrátsky kláštor, ktorého prvá budova bola postavená pravdepodobne z dreva ešte v roku 1228. ) • Jasovská skala (Územím vedie náučný chodník Jasovská skala, využiteľný na poznávanie hlavne v letnom období. Prechádza chráneným územím v Národnom parku Slovenský kras, Národnej prírodnej rezervácii (NPR) Jasovské dubiny a na trase sa nachádza aj Národná prírodná pamiatka Jasovská jaskyňa s blízkou národnou kultúrnou pamiatkou premonštrátsky kláštor.) • Jasovská jaskyňa (Jasovská jaskyňa sa nachádza v najvýchodnejšom výbežku Slovenského krasu, neďaleko východného okraja Jasovskej planiny, na južnom okraji obce Jasov. Dolný vchod do jaskyne je na pravom brehu Bodvy v nadmorskej výške 257 m, na východnom úpätí Jasovskej skaly, ktorá je súčasťou Národného parku Slovenský kras. Jaskyňa je vytvorená v strednotriasových sivých gutensteinských vápencoch a svetlých steinalmských vápencoch a dolomitoch bývalým ponorným tokom Bodvy v piatich vývojových úrovniach. Dosahuje dĺžku 2811 m a vertikálne rozpätie 55 m. Z rôznych tvarov riečnej modelácie sú najvýraznejšie stropné korytá. Bohatú sintrovú výplň zastupujú pagodovité stalagmity, stalagnáty, štíty, bubny, brčká a iné formy.) • Hámor v Medzeve (Hámor Slovenského technického múzea, pôvodne tzv. Tischlerov hámor, predstavuje typ jednokladivového dvojohniskového hámra. Ide o kombinovanú stavbu (kameň - drevo) z druhej polovice 19. storočia. Nachádza sa v centre mestečka Medzev. Archaický charakter hámra umocňuje systém prívodu vody na koleso. V roku 1967 bol odkúpený a rekonštruovaný Technickým múzeom Košice. Uchovaný bol svojim spôsobom ako živá technická pamiatka, múzejný doklad konštrukcie, stavby a technológie kovania železa.) • Medzev (Ubytovanie)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|