4.deň
Medzev • NP Slovenský kras (Národný park s rozlohou asi 440km². Tvorí ho sústava krasových planín, ktoré oddeľujú hlboké kaňony Slanej a Štítnika, Zádielska a Hájska tiesňava, Miglinc a kotlina Turne. Planiny Koniarska, Silická, Plešivecká, Zádielská, Jasovská a Horný a Dolný vrch sa mierne skláňajú od severu na Juh. Je tu množstvo evidovaných jaskýň (sprístupnené Domica, Gombasecká jaskyňa, Jasovská, Krásnohorská a Ochtinská aragonitová jaskyňa, nesprístupnené Veľká Bifka, jaskyňa na Kečovských lúkach, Zvonivá diera) a priepastí (Silická ľadnica, Brázda, Kunia, Zvonivá priepasť, Veľká a Malá Žomboj).) • Silická ľadnica (Jaskynná priepasť na Silickej planine v Slovenskom krase v blízkosti obce Silica. Priepasť má tvar šikmého, hore otvoreného vreca, ktorého ústie je široké 32 m a vysoké 12 m. Priepasť sa vytvorila preborením stropu, čím sa odkryla strmá, až previsnutá skalná stena, ktorej hĺbka je 91 m. Hlavná, šikmá časť priepasti je v hĺbke 45 m ohraničená 15 m vysokým ľadopádom, ktorý delí priebeh dna na dve časti. Na dne ľadovej priepasti je otvor, ktorý vedie cez 20 m dlhú plazivku do mohutného Archeologického dómu (dlhého 80 m, širokého 25 až 40 m a vysokého 2 až 10 m). V dóme je aktívny horný tok Čierneho potoka, ktorý sa dostáva na povrch Čiernou vyvieračkou.) • Hrad Krásna hôrka (NKP, hrad postavený spišskými Mariássyovcami 1318 - 1320 na mieste pôvodnného hradiska na kužeľovitom kopci nad obcou Krásnohorské Podhradie. Roku 1352 ho získali Bebekovci. V súčasnosti je v ňom expozícia Múzea v Betliari, ktorá dokumentuje dejiny a stavebný rozvoj hradu, v zbierkach zahŕňa historický nábytok, sklárske a keramické výrobky, hradné zbrane i hudobné nástroje.) • Gombasecká jaskyňa (Gombasecká jaskyňa patrí medzi najvýznamnejšie jaskyne Národného parku Slovenský kras. Známa je najmä výskytom sintrových brčiek – tenkých trubicovitých stalaktitových útvarov. V rámci jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu je zaradená do svetového prírodného dedičstva. Vchod do jaskyne leží 11 m nad Čiernou vyvieračkou v nadmorskej výške 250 m.) • Rožňava (Administratívne a hospodárske centrum Gemerskej železorudnej oblasti. Bývalé banícke mesto (ťažilo sa zlato) spomínané už roku 1291. Zemepanským mestom sa stala roku 1382. Od roku 1410 slobodné kráľovské mesto.) • Medzev (Ubytovanie)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|