8.deň
Stolické vrchy (Horský krajinný celok v oblasti Slovenského rudohoria. Na severozápade ho ohraničujú Veporské vrchy a Muránska planina, na severe Slovenský Raj, na východe Havranie vrchy, na juhovýchode a juhu Revúcka vrchovina. Stolické vrchy sú pohorím s klenbohrasťovou štruktúrou, obmedzenou zlomami oproti Muránskej planine a Revúckej vrchovine. Na línii megaantiklinálneho vyklenutia ležia masívy Tŕstia, Kohúta, Stolice a Trsteníka, ktoré oddeľujú od seba vysoko položené široké sedlá a hlboké tektonické brázdy. Pohorie budujú varíske žuly, granitoidy, granodiority a paleozoické metamorfované komplexy hornín. Vzhľadom na litologické podmienky prevláda najmä na vysokých masívoch hlboko modelovaný reliéf.) • Vrch Stolica (/1 476 m.n.m./ Najvyšší vrch Stolických vrchov a súčasne celej geomorfologickej oblasti Slovenského rudohoria. Leží v severnej časti horstva a vysiela na všetky strany mohutné chrbty, ktoré prerastajú do susedných krajinných celkov, najmä do Revúckej vrchoviny. Na severe sa tiahne spojovací hrebeň na Kyprov, na juhu turisticky najvýznamnejší hrebeň cez Lehotskú hoľu, Kohút, Ostrý vrch až na Hrádok; na juhovýchod cez Príslop, Kilhov,. Radzim až po Tureckú, nad Rožňavou sa končiac. Tento posledný hrebeň je najmenej vyhľadávaný. Hôľnatý vrchol Stolice bol povestný kruhovým výhľadom, ale v poslednej dobe ho obmedzujú skupiny dorastajúcich smrekov; z vrcholu označeného oceľovým smerovníkom treba za výhľadom podísť na viac otvorené plochy vrcholu po zelenej turistickej značke. Prístup: Najpohodlnejší a najkratší výstup je po turistických značkách zo sedla Javorinka ležiaceho na štátnej ceste Červená Skala - Muráň. ) • Ochtiná • Ochtinská aragonitová jaskyňa (Koncom roka 1954 objavili pracovníci geologického prieskumu pri razení prieskumnej štôlne Kapusta vchod do rozlohou malej, ale mimoriadne krásnej a veľmi zaujímavej Ochtinskej aragonitovej jaskyne. Jaskynné priestory sa rozkladajú na severnom svahu Horného Hrádku. V hlbokom údolí rozprestiera sa dedinka Ochtiná, podľa ktorej bola jaskyňa pomenovaná. Ochtinská jaskyňa je pozoruhodná najmä tým, že vznikla vo vápencových horninách staropaleozoickej (staroprvohornej) doby, kým ostatné jaskyne na území Slovenska sú vyhĺbené v mladších druhohorných vápencoch (mezozoikum). Ďalšou osobitosťou je aragonitová výzdoba, hoci výzdobu dosiaľ známych slovenských jaskýň tvorí vápenec. Aragonit je nerast, chemicky síce zhodný s kalcitom (vápencom - CaCO3), líši sa však od neho tým, že kryštalizuje v kosoštvorcovej a vápence v trigonálnej sústave. Vstupnou chodbou, vyrúbanou v kryštalických vápencoch pozdĺž mohutnej tektonickej línie sa vchádza do Vstupnej siene bez jaskynnej výzdoby. Celková dĺžka vstupnej chodby je asi 145 m a nachádza sa 30 m nad pôvodným vchodom - štôlňou Kapusta.) • Spišsko-gemerský kras (Ubytovanie)
|
|
|
|
|