1.deň

Bratislava • Sereď • Nitra • Slovenské poľnohospodárske múzeum (Návrh na výstavbu skanzenu podali na Ministerstvo poľnohospodárstva ešte v roku 1967, prípravná fáza výstavby začala v roku 1981. Pri terénnych výskumoch na území celého Slovenska bolo vybraných 114 výnimočných objektov. Boli to nielen výrobné, skladovacie, spracovateľské stavby, ale aj obytné domy, kostol, spoločenské objekty, škola, krčma a drobná architektúra. Prvé stavby boli postavené v roku 1984. Do roku 1990 múzeum postavilo celkom 35 objektov. V prvej etape boli budované technicko-technologické objekty.) • Dražovce (/154 m.n.m./ Nad dražovským kameňolomom, v ktorom vystupujú rôzne druhy jurských vápencov pohoria Tríbeč, sa nachádza výrazná plošina. Na plošine je kostol svätého Michala Archanjela, kultúrna pamiatka z 1. polovice 11. storočia, prestavaná v 12. a 13. storočí. Plošina sa považuje za poriečnu roveň rieky Nitry. Je znej nádherný výhľad na pohorie Tríbeč, časť doliny rieky Nitra (niva, terasy) a epigenetický odľahlík, na ktorom stojí Nitriansky hrad. Odľahlík vznikol eróznym odrezaním okrajovej časti pohoria riekou Nitrou, ktorá predtým ako narazila na tvrdé vápence, tiekla v mäkších (ílovce, pieskovce) horninách mladších treťohôr (okrajová epigenéza). Na svahu pod vrcholovou časťou plošiny sa nachádzajú zaujímavé fluviokrasové jaskyne, bez sintrovej výzdoby.) • Topoľčany (/28 566 obyv., 187 m.n.m./. Administratívne patrí pod Nitriansky samosprávny kraj. Mesto bolo v minulosti známe najmä trhmi na vlnu, ktoré lákali aj kupcov zo zahraničia, a ceny vlny, určené na trhoch v Topoľčanoch platili pre celé Horné Uhorsko. Počas týchto trhov pomáhali muži obchodníkom prenášať veľké vrecia s vlnou - žochy, v čom môže mať základ pravdepodobný výklad prezývky Topoľčancov - žochári.) • Podhradie • Topoľčiansky hrad (/509 m.n.m./ Zrúcaniny hradu na dolomitovom brale, 18km na severozápad od Topoľčian, na juhovýchodnom úpätí Považského Inovca, v chotári obce Podhradie. Vypína sa na mohutnom dolomitovom brale priamo nad obcou. Z hradu, najmä z jeho hranolovej veže krásne výhľady vo všetkých smeroch, najmä na hrebene Tríbeča, Vtáčnika i Považského Inovca. K hradu vedie turistická značka priamo z obce. Koncom 19. storočia bola v romantickom slohu dostavaná hlavná veža a konzervovaná časť opevnenia. Na vežu, ktorá tvorí dominantu hradu, zďaleka viditeľnú, možno pohodlne vystúpiť po dohode so starostom schodišťom.) • Považský Inovec (Ubytovanie)

2.deň

Považský Inovec (Horský krajinný celok vo Fatransko-tatranskej oblasti. Predstavuje asi 48 km dlhý, 25 - 15 km široký masív (v južnej časti iba 3 - 5 km), ktorý ako úzky horský polostrov vybieha do Podunajskej nížiny. Na území Považského Inovca sú 4 národné prírodné rezervácie (NPR Chynoriansky luh, NPR Javorníček, NPR Tematínske vrchy, NPR Turecký vrch) a 4 chránené náleziská (Hájnica, Holé brehy, Kulháň, Sedlisko). ) • Vrch Inovec (/1 041,6 m.n.m./ Najvyšší vrch pohoria Považský Inovec. Dvíha sa v severnej časti ako najvyššie časť mohutného širokého kryštalického jadra. Až po vrchol siahajú karpatské bukové lesy typu javorových bučín, na jar s pestrou vegetáciou snežienok a dymniviek. Vrchol a hrebeň je čiastočne odlesnený a čiastočne vysadený smrekovou kultúrou. Inovec má najchladnejšie podnebie z celého pohoria. Priemerný počet dní so snehovou pokrývkou na jeho svahoch je až 80, čím sa vytvárajú priaznivé podmienky pre zimné športy. Z vrcholu je obmedzený výhľad.) • Trenčianske Mitice • Bánovce nad Bebravou (/20 922 obyv., 216 m.n.m./ Archeológovia považujú územie Bánoviec nad Bebravou už v 9. storočí za jedno zo slovanských organizačných stredísk. Prvá písomná zmienka o Bánovciach je z roku 1232 v darovacej listine uhorského kráľa Ondreja II. Hodslavovi. Už v roku 1376 boli Bánovce povýšené na slobodné kráľovské mesto. V blízkosti Bánoviec nad Bebravou sa nachádzajú dediny, ktoré majú mimoriadne bohatú históriu a tradície. Známy je Uhrovec nielen s tradíciou remesiel, ale aj rodiskom Ľudovíta Štúra, Alexandra Dubčeka a ďalších významných dejateľov a národovcov. Folklórom, architektúrou a románskym kostolíkom je známa Kšinná. Kostolík je v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok.) • Hrad Uhrovec (591 m.n.m./ Zrúcanina hradu vypínajúca sa na bočnom hrebeni Nitrických vrchov neďaleko obce Uhrovské Podhradie v ťažko prístupnom teréne, bokom od komunikačných tepien. Neskororománsky hrad vznikol asi medzi rokmi 1251 - 1293. Najstaršie hradné stavby sa sústredili okolo trojuholníkového nádvoria na vybiehajúcom skalnom ostrohu.) • Strážovské vrchy (Ubytovanie)

3.deň

Vrch Buchlov (/1 040 m.n.m./ Bralnatý vrch ležiaci na bočnej strane vybiehajúceho z hlavného hrebeňa Vtáčnika. Je súčasťou NPR Buchlov. Povrch rezervácie je typyckou ukážkou vulkanizmu Vtáčnika. Oblasť Buchlova je pozoruhodná najmä tým, že predstavuje druhé výškové maximum duba zimného na Slovensku. Z vrchola je kruhový výhľad.) • Vtáčnik (Horský krajinný celok v oblasti Slovenského stredohoria. Pôvodný sopečný tvar pohoria bol tektonickými pohybmi a erózno-denudačnými procesmi rozrušený, čím sa vytvorila dnešná pretiahnutá forma severnej časti pohoria. Delí sa na 4 časti: Vysoký Vtáčnik, Nízky Vtáčnik, Župkovská brázda a Raj.) • Nováky (/4 402 obyv., 244 m.n.m./ Mesto leží v centrálnej časti Hornonitrianskej kotliny na rieke Nitra, obkolesené hradbou pohorí. Zatiaľ najstaršia doložená správa o existencii Novák je vo vzácnej Zoborskej listine, potvrdenej kráľom Kolomanom (1095 - 1116), a to v súvislosti s vymedzením Opatoviec, majetku Zoborského opátsva sv. Hypolita.) • Nitrianske Rudno (/318 m.n.m./ Prvá písomná zmienka je o obci z roku 1275 pod názvom Ruda. Z pôvodného názvu vyplýva, že obec sa vyvinula pôvodne z baníckej osady a v listine z roku 1348 už vystupuje pod menom Rudno. Cez obec preteká riečka Nitrica, na ktorej bola v rokoch 1951 - 58 vybudovaná vodná nádrž s celkovým objemom 4410 mil. m³ so zatopenou plochou 89,7 ha. Nádrž slúži prioritne pre tepelnú elektráreň v Novákoch a NCHZ. V letnom období sa ale využíva aj na rekreačné účely a rybolov.) • Strážovské vrchy (Ubytovanie)

4.deň

Vtáčnik • Vrch Vtáčnik (/1 345 m.n.m./ Najvyšší bod rovnomenného horského krajinného celku sopečného pôvodu. Mohutné bralo porastené na západnej strane bukovým lesom. Vrchol je významným cieľom pešej turistiky zo západnej i východnej časti pohoria sprístupnený hustou sieťou značených chodníkov. Vrcholová časť Vtáčnika je národnou prírodnou rezerváciou (NPR) vyhlásenou na rozlohe 194 ha. Na bralnatom andezitovom hrebeni a priľahlých svahoch sa ochraňuje pralesovitá forma bučiny s jedľou a v suťoviskách javorina.) • Prievidza (/52 458 obyv., 260 m.n.m./Spory medzi meštianstvom a Bojnickým panstvom vyvrcholili v roku 1771 vzburou žien, jedinou takou akciou na Slovensku. Po tejto udalosti nariadila v júli 1771 panovníčka Mária Terézia Nitrianskej župe vypracovať dokument, ktorý zohľadnil práva zemepánov aj práva mesta. Donedávna tu pôsobil najväčší slovenský banský závod - Baňa Cígeľ.) • Bojnice (/4 996 obyv., 298 m.n.m./ Predstavujú kultúrno - historické a kúpeľné centrum ponitria. V kúpeľoch sa liečia hlavne choroby pohybového ústrojenstva a nervové choroby, ktorých základom sú minerálne pramene hydrouhličitanové, horečnato - vápenaté s teplotou 30 až 48 °C a výdatnosťou 24 litrov za sekundu. Raritou bojnického travertínového krasu je Prepoštská jaskyňa osídlená neandertálcom. V meste je jeden z najstarších kúpeľných parkov na Slovensku so 600 ročnou lipou.) • Nitrianske Pravno • Vrch Vyšehrad (/829,1 m.n.m./ Bol oddávna strategicky významnou pevnosťou na rozhraní Turca a Ponitria a jeho prvoradou úlohou bola kontrola významnej dialkovej cesty (tzv. Jantárovej), ktorá smerovala z Poľska cez Turiec do Nitry a ďalej na juh.) • Strážovské vrchy (Ubytovanie)

5.deň

Malá Fatra (Tvoria ich kryštalické horniny a druhohorné usadeniny, preto sa nazývajú aj kryštalicko-druhohorné Karpaty. Vzdušná dĺžka pohoria je 52 km a najväčšia šírka 16 km. Pohorie je údolím Váhu rozdelené na lúčanskú skupinu - Lúčanskú Fatru na juhozápade a krivánsku skupinu - Krivánsku Fatru na severovýchode. Približne stredom pohoria vedie hlavný hrebeň, od ktorého odbočujú dlhé rázsochy, končiace sa na okraji pohoria strmými svahmi. Najvyšším vrchom Krivánskej Fatry a zároveň celého pohoria Malá Fatra je Veľký Kriváň /1 709 m.n.m./.) • Vrch Kľak (/1 351,6 obyv./ Predstavuje výrazný hôľnato-skalnatý vrchol na hlavnom hrebeni južnej časti Lúčanskej Malej Fatry. Vrchol Kľaku je dobrý vyhliadkový bod s kruhovým výhľadom. Na vrchole je umiestnený kríž. Kľak sa nachádza v centre rovnomennej národnej prírodnej rezervácie Kľak, ktorá zaberá svahy okolo bralnatého dolomitového vrcholu v nadmorskej výške 1050 – 1351 m.n.m.) • Slovenské Pravno • Kláštor pod Znievom (/1 478 obyv., 500 m.n.m./ V roku 1251 tu vybudovali premonštrátsky kláštor, ktorý až do roku 1780 plnil aj funkciu hodnoverného miesta. V druhej polovici 19. storočia sa stáva zo Znieva jedno z centier slovenského národného hnutia. Vzniklo tu jedno z troch prvých slovenských gymnázii v Rakúsko-uhorskej monarchii. Obec v súčasnosti preslávila hlavne minerálna voda Kláštorná, ktorá sa plní do fliaš priamo pri zdroji v obci Kláštor pod Znievom, v modernom závode podniku Kláštorná, s.r.o. vybudovanom v roku 2004. ) • Martin • Malá Fatra (Ubytovanie)

6.deň

Martin (/59 772 obyv., 394 m.n.m./ Mesto je hospodárskym strediskom Turca s rozvinutým strojárstvom. V polovici 19. storočia a začiatkom 20. storočia bol Martin centrom Slovenského národného a kultúrneho života. V roku 1918 tu bola prijatá Martinská deklarácia, ktorá vyjadrila vôľu slovenského národa žiť v spoločnom štáte s českým národom. Medzi umeleckohistoricky a historicky významné budovy mesta patria národná kultúrna pamiatka (NKP) - stará budova Matice slovenskej.) • Gaderská dolina • Vrch Tlstá (/1373,3 m.n.m./ Výrazný vrch na západnej strane Veľkej Fatry. Spolu s Ostrou /1 263 m.n.m./ tvorí výraznú dominantu horného Turca. Hranica lesa prebieha pod jej vrcholom, preto má vrchná časť vrchu formu lúk s občasnými bralami. Je z neho rozhľad na celú Turčiansku kotlinu.) • Hrad Blatnica (/685 m.n.m./ Zrúcanina hradu na nízkom vápencovom chrbte Plešovice, oddeľujúcom Gaderskú dolinu od Turčianskej kotliny, približne 2 km severne od obce Blatnica.) • Martin • Hrad Sklabiňa (/626 m.n.m./ Zrúcanina hradu na návrší nad obcou Sklabinský Podzámok. Hrad vznikol v prvej polovici 13. storočia na mieste staršieho hradiska. Stal sa strediskom hradného panstva. Najstaršou časťou je horný hrad s vnútorným nádvorím, ktoré postupne zastavali obytnými a hospodárskymi budovami. Dominujúcou bola mohutná veža, situovaná na najvyššom bode brala. V roku 1328 tu sídlila župa.) • Malá Fatra (Ubytovanie)

7.deň

NP Malá Fatra (Svojou prírodou, zachovanými spoločenstvami s množstvom chránených, vzácnych, endemických i reliktných druhov organizmov, z ktorých niektoré tu majú západnú hranicu svojho rozšírenia v Karpatoch, patrí k najcennejším krajinným celkom Slovenska. Veľkoplošné chránené územie Malá Fatra bolo vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť už v roku 1967. Vzhľadom na mimoriadne prírodné hodnoty bol v roku 1988 na tomto území nariadením vlády Slovenskej republiky vyhlásený Národný park Malá Fatra.) • Starý hrad (/475 m.n.m./ Zrúcaniny hradu na pomerne ostrom hrebeni, priamo na Váhom. Pôvodne sa nazýval hrad Varín. Nepriamo je doložený v roku 1235, priamo 1321. Strážil považskú cestu a vyberalo sa tu mýto. V 13. storočí sa stal strediskom panstva Starý hrad, ku ktorému patrili okolité obce, aj Žilina. Zo zrúcaniny je unikátny výhľad na Domašínsky meander rieky Váh.) • Varín • Vrch Veľký Kriváň (/1 709 m.n.m./ Najvyšší vrch Malej Fatry v hlavnom hrebeni Krivánskej Fatry medzi Pekelníkom /1 609 m.n.m./ a Chlebom /1 647 m.n.m./. Z vrcholu výborný výhľad. Okolie vrcholu má množstvo lišajníkových porastov (lišajník islandský).) • Malá Fatra (Ubytovanie)

8.deň

Žilina (/85 278 obyv., 342 m.n.m./ Predstavuje najväčšie mesto ležiace na rieke Váh v Žilinskej kotline. Žilinská kotlina sa nachádza medzi horskými chrbátmi pohorí Malá Fatra, Strážovské vrchy, Súľovské vrchy, Javorníky a Kysucká vrchovina. Mestské práva získala už v roku 1312. Karol Róbert z Anjou pri svojej návšteve mesta v roku 1321 tieto práva potvrdil aj rozmnožil o výlučné právo rybolovu v okruhu jednej míle. Kráľ Ľudovít I. Veľký tu v roku 1381 vydal Privilégium Slovákom (Privilegium pro Slavis), ktorý predstavuje najstarší doklad o národných právach Slovákov.) • Kysucké Nové Mesto (/16 526 obyv., 358 m.n.m./ Mesto je hospodárskym centrum dolných Kysúc. leží na pravom brehu rieky Kysuca, na jej naplaveninách a zrejme aj táto na Kysuciach asi najúrodnejšia pôda bola jedným z dôvodov vzniku osídlenia. Dominantou nad mestom je vrch Tábor, o ktorom sa traduje, že tu mali svoj tábor husitské vojská pri výbojoch na východné Slovensko.) • Krásno nad Kysucou • Stará Bystrica (/2 600 obyv., 484 m.n.m./ Mimoriadne zaujímavou a ojedinelou stavbou je Slovenský orloj. Ide o najväčšiu drevenú sochu na Slovensku. Celková kompozícia predstavuje sediacu Madonu, Sedembolestnú Pannu Máriu, patrónku Slovenska. Celý návrh od akad. sochára Lovišku bol najskôr vytvorený v hlinenom modeli a následne architektom Ivanom Jarinom prepracovaný do výkresovej dokumentácie. Tvarovanie diela v šindľovej konštrukcii bolo možné vďaka 80 dreveným ramenám, ktoré tvoria kostru orloja.) • Čadca • Milošová - Megoňky (Začiatkom 20. storočia boli v kameňolome Milošová - Megoňky pri Čadci a neskôr aj na iných miestach Kysúc objavené zaujímavé kamenné gule. Miestni ľudia im dali názov „kamenné jablká“, pretože ich tvarom pripomínajú. Kamenné gule sú z pieskovca alebo zlepenca. Medzi Klokočovom a Milošovou sa asi v 15 km dlhom úseku nachádzajú zlepencové gule. Líšia sa tvarom (od vajcovitého až po dokonalý guľovitý), aj veľkosťou. Najväčšia, doteraz nájdená guľa má priemer 2,6 m.) • Bratislava