5.deň
Malá Fatra (Tvoria ich kryštalické horniny a druhohorné usadeniny, preto sa nazývajú aj kryštalicko-druhohorné Karpaty. Vzdušná dĺžka pohoria je 52 km a najväčšia šírka 16 km. Pohorie je údolím Váhu rozdelené na lúčanskú skupinu - Lúčanskú Fatru na juhozápade a krivánsku skupinu - Krivánsku Fatru na severovýchode. Približne stredom pohoria vedie hlavný hrebeň, od ktorého odbočujú dlhé rázsochy, končiace sa na okraji pohoria strmými svahmi. Najvyšším vrchom Krivánskej Fatry a zároveň celého pohoria Malá Fatra je Veľký Kriváň /1 709 m.n.m./.) • Vrch Kľak (/1 351,6 obyv./ Predstavuje výrazný hôľnato-skalnatý vrchol na hlavnom hrebeni južnej časti Lúčanskej Malej Fatry. Vrchol Kľaku je dobrý vyhliadkový bod s kruhovým výhľadom. Na vrchole je umiestnený kríž. Kľak sa nachádza v centre rovnomennej národnej prírodnej rezervácie Kľak, ktorá zaberá svahy okolo bralnatého dolomitového vrcholu v nadmorskej výške 1050 – 1351 m.n.m.) • Slovenské Pravno • Kláštor pod Znievom (/1 478 obyv., 500 m.n.m./ V roku 1251 tu vybudovali premonštrátsky kláštor, ktorý až do roku 1780 plnil aj funkciu hodnoverného miesta. V druhej polovici 19. storočia sa stáva zo Znieva jedno z centier slovenského národného hnutia. Vzniklo tu jedno z troch prvých slovenských gymnázii v Rakúsko-uhorskej monarchii. Obec v súčasnosti preslávila hlavne minerálna voda Kláštorná, ktorá sa plní do fliaš priamo pri zdroji v obci Kláštor pod Znievom, v modernom závode podniku Kláštorná, s.r.o. vybudovanom v roku 2004. ) • Martin • Malá Fatra (Ubytovanie)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|