8.deň
Žilina (/85 278 obyv., 342 m.n.m./ Predstavuje najväčšie mesto ležiace na rieke Váh v Žilinskej kotline. Žilinská kotlina sa nachádza medzi horskými chrbátmi pohorí Malá Fatra, Strážovské vrchy, Súľovské vrchy, Javorníky a Kysucká vrchovina. Mestské práva získala už v roku 1312. Karol Róbert z Anjou pri svojej návšteve mesta v roku 1321 tieto práva potvrdil aj rozmnožil o výlučné právo rybolovu v okruhu jednej míle. Kráľ Ľudovít I. Veľký tu v roku 1381 vydal Privilégium Slovákom (Privilegium pro Slavis), ktorý predstavuje najstarší doklad o národných právach Slovákov.) • Kysucké Nové Mesto (/16 526 obyv., 358 m.n.m./ Mesto je hospodárskym centrum dolných Kysúc. leží na pravom brehu rieky Kysuca, na jej naplaveninách a zrejme aj táto na Kysuciach asi najúrodnejšia pôda bola jedným z dôvodov vzniku osídlenia. Dominantou nad mestom je vrch Tábor, o ktorom sa traduje, že tu mali svoj tábor husitské vojská pri výbojoch na východné Slovensko.) • Krásno nad Kysucou • Stará Bystrica (/2 600 obyv., 484 m.n.m./ Mimoriadne zaujímavou a ojedinelou stavbou je Slovenský orloj. Ide o najväčšiu drevenú sochu na Slovensku. Celková kompozícia predstavuje sediacu Madonu, Sedembolestnú Pannu Máriu, patrónku Slovenska. Celý návrh od akad. sochára Lovišku bol najskôr vytvorený v hlinenom modeli a následne architektom Ivanom Jarinom prepracovaný do výkresovej dokumentácie. Tvarovanie diela v šindľovej konštrukcii bolo možné vďaka 80 dreveným ramenám, ktoré tvoria kostru orloja.) • Čadca • Milošová - Megoňky (Začiatkom 20. storočia boli v kameňolome Milošová - Megoňky pri Čadci a neskôr aj na iných miestach Kysúc objavené zaujímavé kamenné gule. Miestni ľudia im dali názov „kamenné jablká“, pretože ich tvarom pripomínajú. Kamenné gule sú z pieskovca alebo zlepenca. Medzi Klokočovom a Milošovou sa asi v 15 km dlhom úseku nachádzajú zlepencové gule. Líšia sa tvarom (od vajcovitého až po dokonalý guľovitý), aj veľkosťou. Najväčšia, doteraz nájdená guľa má priemer 2,6 m.) • Bratislava
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|