1.deň

Bratislava • Žilina • Liptovský Mikuláš • Poprad (/54 323 obyv., 672 m.n.m./ Okresné mesto ležiace v širokej, vysoko položenej Popradskej kotline na oboch stranách rieky Poprad v Prešovskom samosprávnom kraji. V malebnom predpolí Vysokých Tatier sa od roku 1946 začali písať dejiny tzv. veľkého Popradu, ktorý sa do vedomia obyvateľov Slovenska, ale aj do vedomia medzinárodnej pospolitosti zapísal ako brána do najmenších európskych veľhôr. Prvý písomný doklad o meste pochádza z roku 1250 a v roku 1300 sa spomína ako Stráže pod Tatrami (strážna obec). Osídlenie mesta, rovnako ako aj súčasných mestských častí bolo po tatárskom vpáde posilnené nemeckou kolonizáciou. Mestá patrili do Spoločenstva Spišských Sasov a v rokoch 1412 až 1772 prežili v poľskom zálohu.) • Spišská Sobota (/2 844 obyv., 689 m.n.m./ Dnešná časť Popradu, ktorá sa po prvý raz spomína v liste kráľa Bela IV. v roku 1256 ako „Fórum sabbathe" (Sobotný trh). V minulosti bola najbohatším hornospišským mestom. Zaujímavosťou je, že tu neboli vystavané celistvé mestské hradby a obranný systém plnili murované zadné trakty hospodárskych budov, tvoriace súvislý rad. Až v 2. polovici 17. storočia bol tento systém spevnený a rozšírený o štyri brány, tzv. Popradskú bránu zbúrali v roku 1870. Mesto najviac prosperovalo zavedením cechového systému v 17. a 18. storočí, keď tu svoj cech mali prakticky všetci remeselníci. ) • Kežmarok (/17 241 obyv., 630 m.n.m./ Okresné mesto sa rozprestiera v severnej časti Podtatranskej kotliny na rieke Poprad, na západnom úpätí Levočských vrchov. V roku 1380 sa Kežmarok stal slobodným kráľovským mestom. V 15. a 16. storočí tu prekvital obchod s Poľskom, hoci zo skoro 300 ročnej vojny s Levočou o právo skladu vyšiel Kežmarok porazený. Podľa najpredávanejšieho trhového produktu syra (nemecky Kässe) nesie mesto názov (Kesmark) už od 13. storočia. Rozhodujúcu úlohu v ekonomickom raste mesta mali remeslá - 21 cechov a 51 odvetví. V roku 1950 bolo historické jadro Kežmarku vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu (MPR). Nachádzajú sa tu 2 národné kultúrne pamiatky - lýceum (s jednou z najväčších historických školských knižníc v strednej Európe) a drevený artikulárny kostol z 18. storočia. roku 1991 bola obnovená tradícia výročných trhov. V lete sa koná známe Európske ľudové remeslo (EĽRO) a v zime Vianočný trh. ) • Spišská Belá • Strážky (Už z názvu vyplýva, že obec bola strážnou obcou na ceste do Poľska. Sú písomne doložené od roku 1251. Kaštieľ v Strážkach patrí medzi významné pamiatky Spiša. Spolu s neskorogotickým kostolom sv. Anny a goticko-renesančnou zvonicou tvoria jednotný architektonicko-urbanistický komplex. Renesančný kaštieľ tu vybudoval Gregor Horváth-Stansith (1558-1597) , založil tu tiež latinskú humanistickú školu (1584) pre deti spišských šľachticov a s veľkými nákladmi aj knižnicu, ktorá v tom čase patrila k najlepšie vybaveným v Uhorsku. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia po podrobnom umelecko-historickom prieskume objektu a priľahlého parku Slovenská národná galéria zabezpečila ich následnú rekoštrukciu a v upravenom objekte zriadila viaceré expozície, prezentujúce zbierku historického nábytku a interiérových doplnkov z obdobia 17.-19. storočia na Slovensku, expozíciu Ladislav Mednyánszky a Strážky, osobitnú expozíciu tvorí historická knižnica, ktorá zoznámi návštevníkov s dejinami obce i kaštieľa a s vývojom rodov, ktorým kaštieľ v minulosti patril.) • PIENAP/Spišská Magura (Ubytovanie)

2.deň

NP Pieniny (rozprestiera v severnej časti Slovenska pozdĺž štátnej hranice s Poľskou republikou. Má výmeru 3 749ha a nachádza sa v katastrálnych územiach siedmich obcí (Červený Kláštor, Haligovce, Kamienka, Lechnica, Lesnica, Stráňany, Veľký Lipník a okresoch Stará Ľubovňa a Kežmarok). Územie ochranného pásma má výmeru 22 444ha. Vlastné územie národného parku tvorí krátky úsek bradlového pásma medzi obcou Červený Kláštor a vrchom Fakľovka na rozhraní katarstárnych území Kamienka a Litmanová. Na území národného parku sa nachádzajú štyri národné prírodné rezervácie (Prielom Dunajca, Prielom Lesnického potoka, Haligovské skaly), tri prírodné rezervácie (Malé jazerá, Veľké Osturnianske jazero, Jezerské jazero) národná prírodná pamiatka jaskyňa Aksamitka, prírodná rezervácia Kamienska tisina a chránený areál Pieninské lipy.)) • Vrch Tri Koruny (Sú tvorené piatimi skalnými vápencovými vežami so 100 metrovými skalnými zrázmi orientovanými na juh, ktoré pri pohľade z diaľky a troške predstavivosti možno pripomínajú kráľovskú korunu. Pôvodní goralskí obyvatelia regiónu pomenovali jednotlivé bralá Okrąglica /982 m.n.m./ - nachádza sa tu platená vyhliadková terasa pre 20 osôb poskytujúca panoramatické úchvatné pohľady na okolitý región, Pańska Skala /920 m.n.m./ - juhozápadne od Okraglice, hniezdia tu vzácny vtáči druh (pomúrnik), Nad Ogródki /940 m.n.m./ - nachádza sa juhovýchodne od Okraglice, Plaska Skala /950 m.n.m./ a Niżnia Okrąglica (Ganek). Masív je porastený lesmi a sú preň typické hlboké doliny potokov a skalné zrázy dosahujúce až 500 m. Špecifické vápencové podložie, členitosť skalných brál s puklinami a krasovými otvormi, či značná erózna činnosť vetra, vody a mrazu vplýva na jedinečnosť flóry a fauny naviazanej práve na tento biotop. Rastú tu endemitické druhy rastlín ako napr. mníšek pieninský či vzácny rozchodník veľký, ktorým sa zase živia larvy ďalšieho pieninského endemita - vzácneho motýľa jasoňa červenookého (Parnassius Apollo).) • Červený Kláštor (227 obyv., 465 m.n.m./ Obec na pravom brehu Dunajca, pri ústi potoka Lipník v okrese Kežmarok a Prešovskom samosprávnom kraji. Rozprestiera sa v Pieninách v ochrannom pásme Pieninského národného parku a priamo sa dotýka národnej prírodnej rezervácií (NPR) Prielom Dunajca. Terajšia obec vznikla spojením osád Nižné Šváby, Červený Kláštor a Smerdžonka. Historické pramene, napríklad listina kartuziánskeho kláštora z roku 1344, podporujú domnienku, že na mieste terajšieho kláštora v "údolí sv. Antona" stála už v 11. storočí nám neznáma pustovňa. Terajší kláštor založil magister Kokoš z Brezovice, ktorý podľa rozsudku zmierovacieho súdu z roku 1307 bol povinný za zabitie Fridricha z Hrhova založiť aj šesť kláštorov. Kláštor preslávil najmä mních Cyprián pestovaním liečivých bylín a zostavením rozsiahleho herbára, ktorý je spolu s barokovými plastikami z neďalekého kostola vystavený v rámci expozície Národopisného múzea (Múzeum je v objekte kláštora a je pobočkou Východoslovenského múzea Košice. Od roku 1966 sú tu inštalované múzejné expozície (viackrát inovované a prebudovávané), zamerané na dejiny kláštora, jeho stavebný vývoj, sociálno-hospodárske a kultúrne podmienky života ľudu Zamaguria, ako aj ukážky z archeologického výskum kláštora. Okrem toho upúta najmä lekárenská expozícia v domčeku frátra Cypriána, národopisné exponáty (rodový odev, zamestnania, rodové umenie). ) • Lesnica • PIENAP/Spišská Magura (Ubytovanie)

3.deň

Spišská Stará Ves (/2 323 obyv., 505 m.n.m./ Mesto je dávnym strediskom Zamaguria. Samostatnou obcou sa stala po dosídlení nemeckými osadníkmi v 19. storočí a pod vplyvom nemčiny prijala názov Golembark. Pôvodná osada zapísaná pod názvom Antiqua Villa vznikla už v roku 1326 na starej obchodnej ceste z Poľska do Uhorska a rozvíjala sa vďaka výhodnej polohe i tradícii obchodu. Hlavnou pamiatkou mesta je gotický kostol Nanebovzatia Panny Márie z 15. storočia s presbytériom zo 14. storočia a hlavným oltárom z roku 1765. Kostol s vežou pripomína svojim tvarom starú pevnosť.) • Dunajec (Vzniká z dvoch hlavných zdrojníc, a to Čierneho a Bieleho Dunajca, ktoré odtekajú zo severných úbočí Západných a Vysokých Tatier a spájajú sa pri Novom Targu. Ďalšia zdrojnica Biela Voda (Bialka) tečie spočiatku v nádhernej tatranskej Bielovodskej doline a potom tvorí slovensko-poľské štátne hranice. Malebnú a hlbokú kaňonovitú dolinu so zaklesnutými zákrutami vytvoril Dunajec v oblasti Pienin. Najkrajšie úseky prelomovej doliny sú medzi osadami Czorstyn a Niedzica a osadami Nižne Stromowce a Szczawnica. Takmer zvislé vápencové steny tiesňavy sú vysoké až 300 m.) • Podolínec (/3 177 obyv., 572 m.n.m./ Mestečko leží na rozhraní Spišskej Magury, Podtatranskej kotliny a Levočských vrchov.Prvá písomná zmienka o Podolínci pochádza z roku 1235. Roku 1285 ho spustošili Tatári. Roku 1292 mu český kráľ a krakovský vojvodca Václav III. udelil mestské výsady podľa magdeburského práva. V roku 1412 ho uhorský kráľ Žigmund povyšuje na slobodné kráľovské mesto, ktoré vzápätí dal do poľského zálohu. V roku 1642 sa v Podolínci usadili Piaristi a založili tu gymnázium. Koncom 18. storočia mestečko dosídlili nemeckí hostia a v rokoch 1774 až 1876 patril do provincie 16 spišských miest.) • Vyšné Ružbachy(/623 m.n.m./ Kúpele rozprestierajúce sa na východných svahoch Spišskej Magury pod Veľkou Kýčerou /966 m.n.m./ a Veterným vrchom /1101 m.n.m./ v doline Zálažného potoka. Štrnásť prameňov dáva asi 150 litrov minerálnej vody za sekundu s teplotou od 4 do 23,4 °C. Najvýdatnejším prameňom je Izabella, ktorého výdatnosť je asi 100 litrov za sekundu. V súčasnosti sa 33 litrov za sekundu využíva na liečbu, zásobuje vodou balneoterapiu a v letných mesiacoch sa napája aj letné kúpalisko. Ďalšími prameňmi sú Karolína (Vojtech), Andrej, Svätý, niekedy nazývaný aj Svätený, Lesný prameň (starý kráter), Močidlo, Šťastný, Nový, Ján, Hlavný.) • PIENAP/Spišská Magura (Ubytovanie)

4.deň

Spišská Magura • Tatry (Horská oblasť na severe Slovenska zahrňujúca územie Vysokých, Belianskych a Západných Tatier. Hlavný hrebeň Vysokých Tatier meria 26 km. Začína sa na západe Ľaliovým sedlom /1 947 m.n.m./ a končí sa na východe v Kopskom sedle /1 749 m.n.m./. Prvým končiarom na západe je Svinica /2 300 m.n.m./, posledným končiarom na východe Jahňací štít. Z hlavného hrebeňa Vysokých Tatier odbočujú severným a južným smerom viaceré hrebene a rozložitejšie rázsochy. Zvláštnosťou pohoria je, že najvyššie končiare nie sú v hlavnom hrebeni, ale na južných rázsochách pohoria (Kriváň /2 494 m.n.m./, Končistá /2 535 m.n.m/., Gerlachovský štít /2 655 m.n.m./, Slavkovský štít /2 452 m.n.m./, Lomnický štít /2 632 m.n.m./), ktoré sú vyššie ako severné rázsochy.) • TANAP (Je najstarším národným parkom na Slovensku. Bol vyhlásený zákonom SNR č. 11/1948 Zb. o Tatranskom národnom parku zo dňa 18. decembra 1948 s účinnosťou od 1. januára 1949. Člení sa na 2 základné podcelky - Východné Tatry (Vysoké a Belianske) a Západné Tatry. Dĺžka Vysokých Tatier je 26 km, Belianskych Tatier 14 km a Západných Tatier 37 km. ) • Ždiar (/1 328 obyv., 896 m.n.m./ Rázovitá goralská obec Ždiar, ležiaca medzi Belanskými Tatrami a Spišskou Magurou v Podtatranskej brázde, vzdialená približne 13 km od hraničného prechodu do Poľska na Lysej Poľane, je charakteristickou obcou v oblasti karpatského oblúka. . Obec vznikla počas šoltýskej kolonizácie na valašskom práve, obyvatelia sa venovali roľníctvu, pastierstvu, uhliarstvu, od konca 19. storočia aj činnostiam súvisiacim s rozmáhajúcim sa cestovným ruchom. Dostatok voľnej pôdy umožnil rozdeľovanie pozemkov s pomerne veľkou rozlohou, keď osadníci stavali obydlie vždy na svojom láne, širokom niekedy až 130 m.) • Belianska jaskyňa • Vysoké Tatry • Pribylina • Liptovský Mikuláš (/33 108 obyv., 577 m.n.m./ Predstavuje administratívne, hospodárske, kultúrne a turistické centrum stredného Liptova. K obci boli postupne pripojené početné okolité obce. V roku 1923 mestečko Vrbica, po roku 1960 Liptovská Ondrašová a Palúdzka, v roku 1971 Okoličné sa Stošicami a Vitálišovcami, ktoré sú dnes pohltené sídliskom Podbreziny a napokon v roku 1976 boli pripojené Demänová s Bodicami i vzdialenejšie Iľanovo s Ploštínom a Benice s Andicami.) • Roháče (Ubytovanie)

5.deň

Zuberec (/1 814 obyv., 760 m.n.m./ Obec leží na nive Studeného potoka na rozhraní Roháčov, Oravskej vrchoviny a Skorušinských vrchov. Obec vznikla okolo roku 1593 ako valaská osada poddaná Oravskému hradu. Z obdobia založenia Zuberca sa zachoval odpis donačnej listiny, v ktorej boli osadníkom vymedzené všetky práva a povinnosti. Prví priekopníci podmaňovania prírody v týchto odľahlých krajoch boli tvrdí ľudia. živili sa chovom dobytka a čiastočne poľovníctvom a rybolovom. Súčasne klčovali lesy na rozšírenie priestranstiev okolo obydlí.) • Vrch Osobitá (/1 687 m.n.m./ Je najsevernejším vrchom Západných Tatier a zároveň aj národnou prírodnou rezerváciu. Zakončuje bočnú rázsochu Volovca odbočujúcu z Lúčnej /1 652 m.n.m./. Ide o zvyšok pôvodného vápencového príkrovu Tatier. Pre jedinečný výhľad bola Osobitá jedným z najvyhľadávanejších a najnavštevovanejších vrchov na Slovensku. Dnes je jej vrchol z dôvodu ochrany prírody verejnosti neprístupný.) • Huty • Sivý vrch (/1 805 m n. m./ je prvým vrchom v hrebeni Západných Tatier zo západu. Je charakteristický nespočetným množstvom skalných útvarov (tzv. Radove skaly), ktoré sú na jednom mieste zoskupené do podoby, ktorá pripomína mesto z vtáčej perspektívy. Ľudia toto miesto nazvali Mestečko.) • Habovka • Roháče (Ubytovanie)

6.deň

Múzeum oravskej dediny (Výstavba múzea v prírode bola schválená 7. decembra 1966 a 24. septembra 1967 bol položený základný kameň na poľane Brestová pri Zuberci, ktorú nakoniec vybrali z množstva navrhovaných lokalít. V Múzeu oravskej dediny je niekoľko expozičných celkov, ktoré reprezentujú sídelné, sociálne a kultúrne tradície regiónu. Dolnooravský rínok reprezentuje najstaršie osídlenú časť regiónu slovanskými obyvateľmi. K atraktívnym expozíciám patrí mangeľ z Veličnej, ktorý pracoval pomocou konskej sily od roku 1913 až do roku 1956. Medzi zaujímavé objekty patrí baroková zvonica z roku 1860 zo Záskalia. V spodnej murovanej časti bol obecný archív, požiarna zbrojnica a tiež obecné miery, ktoré slúžili na verejnú kontrolu pri meraní poľnohospodárskych plodín obilia a zemiakov. Zamagurská ulica v múzeu reprezentuje formu ulicového osídlenia popri potoku.) • Roháčska dolina • Roháčske plesá (/1 719 m.n.m./ Predstavuje sústavu plies v závere Roháčskej doliny pod Ostrým Roháčom, Plačlivým a Kopami (Tri kopy, Hrubá kopa). Hlavné štyri plesá sa nachádzajú v „terasách“ nad sebou (druhé a tretie pri sebe), na zostupe cez Spálenú dolinu sa nachádza ďalšie, Opálové pliesko a nižšie Roháčsky vodopád.) • Ostrý Roháč (/2 087,5 m.n.m./ je jeden z najznámejších vrcholov Západných Tatier, ležiaci v hrebeni tvorenom vrcholmi Baníkov, Plačlivé a Volovec. Hrebeň ďalej pokračuje po slovensko-poľskej hranici až po vrchol Blyšť blízko Bystrej. Vrch patrí medzi najexponovanejšie vrcholy tejto časti Tatier, najťažšie časti trasy sú istené fixnými reťazami. Z vrchola je nádherný výhľad na Volovec, Plačlivé ale i na Roháčske a Jamnické plesá v dolinách. ) • Roháče (Ubytovanie)

7.deň

Chočské vrchy (Horská skupina centrálnokarpatského pásma. Tvorí spojovací článok medzi Západnými Tatrami, Malou a Veľkou Fatrou. Chočské vrchy sú dlhé takmer 38 km, ale pomerne úzke. Priemernú šírku dosahujú 3 až 4 km. Chrbty silne rozčleneného pohoria vystupujú do výšok 1 000 - 1 600 m. Chočské vrchy patria z geologického hľadiska do centrálnych Západných Karpát. Ide o jedno z tzv. "jadrových" pohorí, kde však kryštalické jadro nikde na povrch nevystupuje a celé pohorie tvoria mohutné súvrstvia usadených druhohorných hornín, tvorené horninami krížňanského príkrovu (mohutné súvrstvia slieňov, slienitých vápencov a bridlíc) a chočského príkrovu (vápence, rohovcové vápence a dolomity).) • Veľký Choč (/1 607 m.n.m./ Najvyšší vrch Chočských vrchov. Spolu s Predným, Malým a Zadným Chočom je budovaný chočským príkrovom (od neho odvodené i meno príkrovu). V roku 1983 jeho územie vyhlásili za šátnu prírodnú rezerváciu Choč s rozlohou 1428 ha. Z končiara Choča úplne otvorený kruhový rozhľad po horstvách celého severného Slovenska.) • Valaská Dubová • Vyšný Kubín (/614 obyv., 522 m.n.m./ Obec Vyšný Kubín leží v južnej časti Oravskej vrchoviny a na severozápadnom svahu Chočských vrchov v doline potoka Leštiny. V 18. storočí nastal vo Vyšnom Kubíne rozvoj remesiel. Rozvíjala sa domáca výroba plátna, súkna a následne krajčírstvo, ševcovstvo, kožušníctvo.) • Roháče (Ubytovanie)

8.deň

Skorušinské vrchy (Horský krajinný celok v západnej časti Podhôľno-magurskej oblasti v sústave Vonkajších Západných Karpát. Predstavuje výrazný horský celok, ktorý na severozápade a severe ohraničuje Oravská kotlina, na východe štátna hranica s Poľskom (jej pokračovaním je v Poľsku Gubalowka), na juhovýchode a juhu Podtatranská brázda, na juhozápade a západe Oravská vrchovina. Podcelok je 30 km dlhý, 5 - 7 km široký, pretiahnutý v smere juhozápad - severovýchod. Najvyšší bod dosahuje Skorušinou /1 314 m.n.m./. Rázsochy severozápadných strání vystupujú do nadmorskej výšky 800 až 900 m.) • Habovka • Dolný Kubín (/19 945 obyv., 468 m.n.m./ Okresné mesto, administratívne, hospodárske a kultúrne centrum Oravy nachádzajúce sa na severozápadnom Slovensku. Dominantou týčiacou sa nad mestom z juhu je Veľký Choč /1 611 m.n.m./, zo severu Kubínska hoľa /1 346 m.n.m./. Najstaršie zachované pamiatky stavebnej a umeleckej povahy pochádzajú zo 14. storočia. S týmto storočím je spojená výstavba prvého gotického kostola, ktorý bol v roku 1627 rozšírený a roku 1725 barokizovaný. Základnou urbanistickou stredovekou pamiatkou Dolného Kubína je jeho námestie. Najvýznamnejšími budovami na námestí sú budova bývalého župného domu (Dvojposchodová murovaná baroková budova z poslednej tretiny 17. storočia s ústredným arkádovým dvorom. Dnešná podoba objektu je po poslednej rozsiahlej obnovy v roku 1893.) • Likavka • Likavský hrad (/657 m.n.m./ Zrúcanina hradu na výbežku Predného Choča v nadmorskej výške 657 m.n.m. nad obcou Likavka. Hrad postavili v čase medzi rokmi 1335 až 1341. Mal strážiť priechod cez Váh pri Ružomberku a významnú cestu z Považia na Oravu a do Poľska. Dal ho pravdepodobne postaviť zvolenský župan magister Donč. V rokoch 1431 až 1434 bol v rukách husitov, od roku 1435 ho vlastnili Hunyadyovci.) • Bratislava