1.deň
Bratislava • Žilina • Liptovský Mikuláš • Poprad (/54 323 obyv., 672 m.n.m./ Okresné mesto ležiace v širokej, vysoko položenej Popradskej kotline na oboch stranách rieky Poprad v Prešovskom samosprávnom kraji. V malebnom predpolí Vysokých Tatier sa od roku 1946 začali písať dejiny tzv. veľkého Popradu, ktorý sa do vedomia obyvateľov Slovenska, ale aj do vedomia medzinárodnej pospolitosti zapísal ako brána do najmenších európskych veľhôr. Prvý písomný doklad o meste pochádza z roku 1250 a v roku 1300 sa spomína ako Stráže pod Tatrami (strážna obec). Osídlenie mesta, rovnako ako aj súčasných mestských častí bolo po tatárskom vpáde posilnené nemeckou kolonizáciou. Mestá patrili do Spoločenstva Spišských Sasov a v rokoch 1412 až 1772 prežili v poľskom zálohu.) • Spišská Sobota (/2 844 obyv., 689 m.n.m./ Dnešná časť Popradu, ktorá sa po prvý raz spomína v liste kráľa Bela IV. v roku 1256 ako „Fórum sabbathe" (Sobotný trh). V minulosti bola najbohatším hornospišským mestom. Zaujímavosťou je, že tu neboli vystavané celistvé mestské hradby a obranný systém plnili murované zadné trakty hospodárskych budov, tvoriace súvislý rad. Až v 2. polovici 17. storočia bol tento systém spevnený a rozšírený o štyri brány, tzv. Popradskú bránu zbúrali v roku 1870. Mesto najviac prosperovalo zavedením cechového systému v 17. a 18. storočí, keď tu svoj cech mali prakticky všetci remeselníci. ) • Kežmarok (/17 241 obyv., 630 m.n.m./ Okresné mesto sa rozprestiera v severnej časti Podtatranskej kotliny na rieke Poprad, na západnom úpätí Levočských vrchov. V roku 1380 sa Kežmarok stal slobodným kráľovským mestom. V 15. a 16. storočí tu prekvital obchod s Poľskom, hoci zo skoro 300 ročnej vojny s Levočou o právo skladu vyšiel Kežmarok porazený. Podľa najpredávanejšieho trhového produktu syra (nemecky Kässe) nesie mesto názov (Kesmark) už od 13. storočia. Rozhodujúcu úlohu v ekonomickom raste mesta mali remeslá - 21 cechov a 51 odvetví. V roku 1950 bolo historické jadro Kežmarku vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu (MPR). Nachádzajú sa tu 2 národné kultúrne pamiatky - lýceum (s jednou z najväčších historických školských knižníc v strednej Európe) a drevený artikulárny kostol z 18. storočia. roku 1991 bola obnovená tradícia výročných trhov. V lete sa koná známe Európske ľudové remeslo (EĽRO) a v zime Vianočný trh. ) • Spišská Belá • Strážky (Už z názvu vyplýva, že obec bola strážnou obcou na ceste do Poľska. Sú písomne doložené od roku 1251. Kaštieľ v Strážkach patrí medzi významné pamiatky Spiša. Spolu s neskorogotickým kostolom sv. Anny a goticko-renesančnou zvonicou tvoria jednotný architektonicko-urbanistický komplex. Renesančný kaštieľ tu vybudoval Gregor Horváth-Stansith (1558-1597) , založil tu tiež latinskú humanistickú školu (1584) pre deti spišských šľachticov a s veľkými nákladmi aj knižnicu, ktorá v tom čase patrila k najlepšie vybaveným v Uhorsku. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 20. storočia po podrobnom umelecko-historickom prieskume objektu a priľahlého parku Slovenská národná galéria zabezpečila ich následnú rekoštrukciu a v upravenom objekte zriadila viaceré expozície, prezentujúce zbierku historického nábytku a interiérových doplnkov z obdobia 17.-19. storočia na Slovensku, expozíciu Ladislav Mednyánszky a Strážky, osobitnú expozíciu tvorí historická knižnica, ktorá zoznámi návštevníkov s dejinami obce i kaštieľa a s vývojom rodov, ktorým kaštieľ v minulosti patril.) • PIENAP/Spišská Magura (Ubytovanie)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|