7.deň
Chočské vrchy (Horská skupina centrálnokarpatského pásma. Tvorí spojovací článok medzi Západnými Tatrami, Malou a Veľkou Fatrou. Chočské vrchy sú dlhé takmer 38 km, ale pomerne úzke. Priemernú šírku dosahujú 3 až 4 km. Chrbty silne rozčleneného pohoria vystupujú do výšok 1 000 - 1 600 m. Chočské vrchy patria z geologického hľadiska do centrálnych Západných Karpát. Ide o jedno z tzv. "jadrových" pohorí, kde však kryštalické jadro nikde na povrch nevystupuje a celé pohorie tvoria mohutné súvrstvia usadených druhohorných hornín, tvorené horninami krížňanského príkrovu (mohutné súvrstvia slieňov, slienitých vápencov a bridlíc) a chočského príkrovu (vápence, rohovcové vápence a dolomity).) • Veľký Choč (/1 607 m.n.m./ Najvyšší vrch Chočských vrchov. Spolu s Predným, Malým a Zadným Chočom je budovaný chočským príkrovom (od neho odvodené i meno príkrovu). V roku 1983 jeho územie vyhlásili za šátnu prírodnú rezerváciu Choč s rozlohou 1428 ha. Z končiara Choča úplne otvorený kruhový rozhľad po horstvách celého severného Slovenska.) • Valaská Dubová • Vyšný Kubín (/614 obyv., 522 m.n.m./ Obec Vyšný Kubín leží v južnej časti Oravskej vrchoviny a na severozápadnom svahu Chočských vrchov v doline potoka Leštiny. V 18. storočí nastal vo Vyšnom Kubíne rozvoj remesiel. Rozvíjala sa domáca výroba plátna, súkna a následne krajčírstvo, ševcovstvo, kožušníctvo.) • Roháče (Ubytovanie)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|