8.deň
Skorušinské vrchy (Horský krajinný celok v západnej časti Podhôľno-magurskej oblasti v sústave Vonkajších Západných Karpát. Predstavuje výrazný horský celok, ktorý na severozápade a severe ohraničuje Oravská kotlina, na východe štátna hranica s Poľskom (jej pokračovaním je v Poľsku Gubalowka), na juhovýchode a juhu Podtatranská brázda, na juhozápade a západe Oravská vrchovina. Podcelok je 30 km dlhý, 5 - 7 km široký, pretiahnutý v smere juhozápad - severovýchod. Najvyšší bod dosahuje Skorušinou /1 314 m.n.m./. Rázsochy severozápadných strání vystupujú do nadmorskej výšky 800 až 900 m.) • Habovka • Dolný Kubín (/19 945 obyv., 468 m.n.m./ Okresné mesto, administratívne, hospodárske a kultúrne centrum Oravy nachádzajúce sa na severozápadnom Slovensku. Dominantou týčiacou sa nad mestom z juhu je Veľký Choč /1 611 m.n.m./, zo severu Kubínska hoľa /1 346 m.n.m./. Najstaršie zachované pamiatky stavebnej a umeleckej povahy pochádzajú zo 14. storočia. S týmto storočím je spojená výstavba prvého gotického kostola, ktorý bol v roku 1627 rozšírený a roku 1725 barokizovaný. Základnou urbanistickou stredovekou pamiatkou Dolného Kubína je jeho námestie. Najvýznamnejšími budovami na námestí sú budova bývalého župného domu (Dvojposchodová murovaná baroková budova z poslednej tretiny 17. storočia s ústredným arkádovým dvorom. Dnešná podoba objektu je po poslednej rozsiahlej obnovy v roku 1893.) • Likavka • Likavský hrad (/657 m.n.m./ Zrúcanina hradu na výbežku Predného Choča v nadmorskej výške 657 m.n.m. nad obcou Likavka. Hrad postavili v čase medzi rokmi 1335 až 1341. Mal strážiť priechod cez Váh pri Ružomberku a významnú cestu z Považia na Oravu a do Poľska. Dal ho pravdepodobne postaviť zvolenský župan magister Donč. V rokoch 1431 až 1434 bol v rukách husitov, od roku 1435 ho vlastnili Hunyadyovci.) • Bratislava
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|