1.deň

Bratislava • Žilina • Košice • Michalovce (/39 330 obyv., 114 m.n.m./ Okresné mesto ležiace v srdci Zemplína. Vstupná brána rekreačnej oblasti Zemplínska šírava. Charakteristickou dominantou mesta je vrch Hrádok /193 m.n.m./ a rozsiahlejšia Biela hora /159 m.n.m./. Strategická poloha mesta dala základ pre vznik tradičných i klasických remesiel, obchodu a neskôr priemyselnej výroby v odevníctve, stavebníctve, keramike, strojárstve, elektrotechnike a v potravinárstve.) • Sobrance (/6 212 obyv., 123 m.n.m./ V meste pôsobí jediné gitarové múzeum v Európe a druhé na svete. Ďalšie sa nachádza v americkom Nashville. Návštevníci si tu môžu prezrieť takmer kompletnú zbierku (asi 120 kusov) elektronických gitár z obdobia rokov 1947 – 1980. Najvzácnejším exponátom je česká gitara Gracioso, na ktorej začínal svoju kariéru George Harisson, sú tu aj vzácne kusy, ktoré múzeu podarovali Petr Janda z Olympicu, Maťo Ďurinda z Tublatanky a iné osobnosti slovenskej hudobnej scény.) • Strážske (/4 564 obyv., 134 m.n.m./ Mesto je situované na južnom úpätí Vihorlatskej vrchoviny na rieke Laborec pod nevysokým vrcholom Krivoštianky /549 m.n.m./.Prírodnou zvláštnosťou, ktorá sa nachádza priamo v meste je park v kaštieľnom areáli, chránený ako súčasť celkovej architektonicko - umeleckej hodnoty objektu. Okrem súvislého porastu cesnaku medvedieho (allium ursinum) a viacerých dendrologicky cenných jedincov (napríklad orech čierny, katalpa bignóvitá, platan javorolistý a i.) sa v ňom nachádza aj skutočná rarita. Sú ňou obrovské topole, z ktorých topoľ biely s priemerom 450cm bol najmohutnejším stromom na celom Slovensku.) • Hrad Jasenov • Vihorlatské vrchy (Krajinný celok v západnej časti Vihorlatsko-gutinskej oblasti. Z juhu a západu ich ohraničuje Východoslovenská nížina, zo severu Beskydské predhorie a na východe siaha po štátnu hranicu s Ukrajinou. Pri dĺžke vyše 50km dosahujú šírku len 2 až 11km. Celková plocha geomorfologického celku je 375 km².) • Vranov nad Topľov (/23 371 obyv., 132 m.n.m./ Okresné mesto lokalizované na terasách rieky Topľa a agradačnom vale rieky Ondava v Prešovskom samosprávnom kraji. Rozprestiera sa na hraniciach Východoslovenskej roviny a Východoslovenskej pahorkatiny. Najvýznamnejšie priemyselné podniky mesta zaraďujeme do drevárskeho priemyslu (Bukóza Holding, a.s.), nábytkárskeho, textilného (Slovenka, odevná továreň IMEA s.r.o.), strojárskeho priemyslu, priemyslu stavebných hmôt (Tehelne) a potravinárskeho priemyslu (Pekárne).)     • Vodná nádrž Veľká Domaša (Ubytovanie v RS Valkov)

2.deň

CHKO Vihorlat (Chránená krajinná oblasť Vihorlat bola zriadená v roku 1973 na ploche 45,65 km² s ochranným pásmom s rozlohou 346,9 km². Zaberá len štvrtinu geomorfologického celku Vihorlatské vrchy. Rozprestiera sa rozhraní okresov Michalovce 2 668,11ha a Humenné 1 896,35ha. Zaberá územie ohraničené približne vrchmi Nežabec /1023 m.n.m./, Sninský kameň /1005 m.n.m./, Motrogon /1018 m.n.m./, Lysá /821 m.n.m./, Roh /858 m.n.m./ a Fedkov /978 m.n.m./ s hlavnou dolinou riečky Okny, vytekajúcej z Morského oka /618 m.n.m./.) • Vrch Vihorlat (/1 075 m.n.m./ Najvyšší vrch Vihorlatských vrchov, podľa ktorého dostalo názov aj samotné pohorie. Vrchol spolu s okolitými svahmi predstavuje Národnú prírodnú rezerváciu vyhlásenú v roku 1986 (vtedy štátnu prírodnú rezerváciu) na ploche 50,9ha. Chránia sa tu prirodzené lesné aj nelesné spoločenstvá s výskytom teplomilných a významných horských druhov rastlín. Okolo vulkanického centra sú koncentricky rozmiestené produkty efuzívno-explozívneho komplexu, striedajúce sa plochy andezitových láv a pyroklastík.) •  (/392 m.n.m/ Zrúcanina hradu na zalesnenom chrbte Humenských vrchov zhruba 4km na juh od Humenného. Hrad vznikol pravdepodobne po vpáde Tatárov v 13. storočí. Mal strážiť prístupovú cestu vedúcu z južného Slovenska smerom na Humenné a ďalej na sever. Zo stredovekého hradu sa zachovali predovšetkým murivá paláca a šijovej veže a v interiéri objektu nepatrné zvyšky renesančných klenieb. Kamenné múry členia nepravidelné otvory okien, dnes už bez orámovania. Z pôvodných architektonických detailov sa zachovalo gotické kruhové okienko s bohato riešeným profilovaným ostením. Vstupná polkruhová renesančná brána vedie na prvé nádvorie.) •  •  (Ubytovanie v RS Valkov)

3.deň

Laborecká vrchovina (Flyšové pohorie patriace do oblasti Nízkych Beskýd. Na západe a juhozápade je ohraničená Ondavskou vrchovinou, na juhovýchode Beskydským predhorím, na východe Bukovskými vrchmi a na severe hranicou s Poľskom, za ktorou celok pokračuje pod názvom Beskid Nizki. Pohorie má príkrovovo-vrásovú stavbu. Relatívne výškové rozdiely sú tu 101 až 300m. Tvoria ho pieskovcové a ílovcové súvrstvia rozličnej litologickej povahy a odolnosti.) • Stropkov (/10 815 obyv., 202 m.n.m./ Okresné mesto sa nachádza v severnej časti východného Slovenska v údolí rieky Ondava v Prešovskom samosprávnom kraji. Najvýznamnejšou kultúrnohistorickou pamiatkou je gotický trojloďový kostol zo 14. storočia. Od 15. storočia bol kostol súčasťou stropkovského hradu. Pristavaná gotická kostolná veža je ukončená renesančnou stĺpikovou ochozou. Klenbový systém kostola je sekundárny. V meste pôsobí jediný ZOO park svojho druhu na Slovensku. V 40 voliérach tu žijú aj také živočíšne druhy ako puma americká, tiger ussurijský, či medveď hnedý.) • Krásny Brod (Monastier Zoslania Svätého Ducha pri obci Krásny Brod v okrese Medzilaborce je jeden z najstarších a najvýznamnejších monastierov (monastyrov, kláštorov) gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.) • Bodružal(Mimoriadnu prírodnú krásu okolia obce umocňuje cenný skvost ľudovej architektúry chrám sv. Mikuláša, postavený v roku 1658 v južnej časti obce. Trojdielna drevená zrubová stavba v tvare troch štvorcov rozostavených na jednej osi od východu na západ je účelne a harmonicky rozčlenená. Je trojvežová, so stupňovito gradovanými strechami a vežičkami smerom k vstupu s centrálnym charakterom pôdorysu lode, oddelenej ikonostasom od svätyne. Výtvarne je ovplyvnená najmä barokovou architektúrou.) • Vodná nádrž Veľká Domaša (Ubytovanie v RS Valkov)

4.deň

CHKO Východné Karpaty (Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty bola vyhlásená v roku 1977 na ploche 66810ha. Územie CHKO sa rozprestiera v oblasti Nízkych Beskýd prevažne v orografickom celku Laborecká vrchovina. Geologickým podložím chráneného územia je vonkajší flyš, ktorý je budovaný pieskovcami a ílovcami, čo v dlhodobom období po horotvorných pochodoch a rôznych formách zvetrávania bolo základom súčasného geomorfologického členenia s charakterom vrchovinného typu s eróznymi brázdami. Súčasťou CHKO sú i národné kultúrne pamiatky a to Dukelské múzeum a súbor východoslovenských drevených kostolov.) • Snina (/21 390 obyv., 216 m.n.m./ Okresné mesto sa nachádza v najvýchodnejšej časti Slovenska v Prešovskom samosprávnom kraji. Samotné mesto leží v doline rieky Cirochy na sútoku riek Cirocha a Pčolinka. Z juhu je ohraničené Vihorlatskými vrchmi, z východu Bukovskými vrchmi a na západe je otvorené rozširujúcej sa doline Cirochy. V minulosti bolo okolie Sniny pokryté takmer súvislým lesným porastom. Dnešné polia, lúky a pasienky vznikli až po osídlení Sniny prvými obyvateľmi.) • Strakčín (/2 280 obyv., 257 m.n.m./ Obec sa rozprestiera na úpätí Bukovských vrchov, južne od najväčšej nádrže na pitnú vodu na Slovensku - vodnej nádrže Starina na rieke Cirocha, približne 6 km od okresného mesta Snina v Prešovskom samosprávnom kraji. Obec sa spomína od roku 1492 v súvislosti s činnosťou známej zbojníckej družiny Fedora Hlavatého. Obec predstavuje východiskový bod do Národného parku Poloniny a na námestí je Informačné stredisko Správy Národného parku Poloniny.) • Astronomické observatórium Kolonické sedlo • Uličské Krivé • Zboj • Nová Sedlica (/334 obyv., 410 m.n.m./ Najsevernejšia obec Slovenska rozprestierajúca sa po oboch brehoch Zbojského potoka vo východnej časti Bukovských vrchov v ochrannom pásme Národného parku Poloniny. Sakrálnou dominantou obce je pravoslávny ortodoxný Chrám Zosnutia Presvätej bohorodičky. V obci sa nachádza niekoľko objektov tradičnej ľudovej architektúry. Pôvodné domy boli drevené, zrubové, omazané hlinou a obielené na modro, s valbovou slamenou strechou. V strede obce sa nachádza pamiatkovo chránený pôvodný drevený zrubový domček z polovice 20. storočia. Zachovali sa tu tiež vahadlové studne.) • Vodná nádrž Veľká Domaša (Ubytovanie v RS Valkov)

5.deň

Hrad Čičava (/225 m.n.m./Zrúcaniny hradu stoja na lesnatom návrší Beskydského predhoria a Ondavskej vrchoviny na severovýchod od obce Sedliská - Podčičva. Hrad je v súčasnosti v stave pokročilých zrúcanín a v lete ho obklopuje hustý lesnatý porast. Pôdorys hradu je v teréne dobre čitateľný. Zachovalo sa z neho niekoľko stojacich múrov so zvyškami omietok, okenných a dverových otvorov. Prístupové chodníky boli koncom roku 2000 zrenovované, exteriér hradu vyčistený a upravený.) • Slanské vrchy (Horský krajinný celok na východnom okraji Západných Karpát v Matransko-slanskej oblasti. Nadmorská výška kolíše medzi 100 - 1092 m.n.m. Vrcholí Šimonkou /1092 m.n.m./ Geologicky mali Slanské vrchy zložitý vývoj ovplyvnený etapovite rozloženou sopečnou činnosťou od bádenu po pliocén. V podloží sopečných hornín sú staršie neogénne sedimenty. Sopečný povrch je rozrušený eróziou. Andezitové prúdy, pôvodne nakopené v zníženinách a odolnejšie ako tufy, sú dnes vo vrcholových častiach. Turisticky najzaujímavejší je na severe podcelok Šimonka s najvyšším vrcholom pohoria a rekreačnými strediskami Zlatá studňa a Sigord.) • Vrch Šimonka (/1092 m.n.m./ Najvyšší vrch geomorfologického celku Slánske vrchy predstavujúce sopečné pohorie severojužného smeru v Matranskoslanskej oblasti. Jej juhovýchodné svahy boli v roku 1950 vyhlásené za štátnu prírodnú rezerváciu (dnes národnú prírodnú rezerváciu) rozprestierajúcu sa na ploche 33,52ha. Ochrana je zacielená na andezitový vrch s balvanovými sutinami a pralesovitou bučinou, v ktorej hniezdia krkavce čierne. Prístup: Vrchol nie je turisticky prístupný.) • Spišská Nová Ves (/38 785 obyv., 430 m.n.m./ Okresné mesto rozprestierajúce sa v južnej časti Hornádskej koltiny, na oboch brehoch rieky Hornád. Je hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom Spiša a dôležitou cestnou a železničnou križovatkou. Mesto je východiskom do národného parku Slovenský raj. Z architektonických pamiatok je treba spomenúť gotický farský rímsko-katolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie zo 14. storočia postavený na mieste staršieho kostola z 13. storočia, s kaplnkou sv. Michala postavenou v roku 1395 a s najvyššou vežou na Slovensku vysokou 87 metrov.) • Slovenský raj - Mlynky (Ubytovanie)

6.deň

Spišsko-gemerský kras (Horský krajinný celok v oblasti Slovenského rudohoria. Je asi 58 km dlhý, šírka kolíše medzi 6 - 14 km a v rázsoche Trsteníka sa zužuje na 500 - 600 m. Celková plocha Spišsko-gemerského krasu je vyše 350 km². Základný ráz povrchu udávajú 2 zložky - vysoko položené mierne zvlnené planiny a strmé, miestami silne členité okraje planín, príkro spadajúce do okolitých zníženín. Planiny majú silne zvlnený až stredne rezaný pahorkatinný až podvrchovinný reliéf s amplitúdou 80 - 180 m, ich rozčlenené okraje a horské hrebene hlboko až veľmi hlboko rezaný reliéf s amplitúdou 311 - 640 m, so stredným uhlom sklonu na planinách medzi 6 - 14°, po obvode planín a na horských hrebeňoch 19 - 24°, miestami až do 29°. Spišsko-gemerský kras sa člení na 2 podcelky: na juhozápade je to Muránska planina, na severovýchode Slovenský raj, ktorý spája dlhá úzka rázsocha, vybiehajúca na severovýchod z Muránskej planiny.) • Vodná nádrž Palcmanská Maša • Vrch Veľká Knola (/1 266 m.n.m./ Horský masív medzi sedlami Čertova hlava a Grajnár. Z jeho málo zalesneného vrcholu je rozsiahly výhľad do okolia.) • Markušovce (/3 452 obyv., 435 m.n.m./ Obec sa rozprestiera v Hornádskej kotline na brehu Hornádu, približne 4 km na juhovýchod od okresného mesta Spišská Nová Ves. V obci bol postavený v 17. storočí Františkom III. Mariássym renesančný kaštieľ. V 18. storočí bol kaštieľ rokokovo upravený. Za kaštieľom vytvorili francúzsky park s troma terasami, ktoré sú spojené kamennými schodmi s kamenárskou výzdobou. Na hornej terase postavili v roku 1778 na Slovensku unikátnu stavbu letohrádok (pavilón) Dardanelly s rokokovými nástennými maľbami s námetmi z mytológie. Východne od obce sa nachádza prírodná pamiatka Transgresia paleogénu a skalný útvar 8m vysoký Markušovský skalný hríb, ktorý vznikol v dôsledku nerovnakej odolnosti hornín voči zvetrávaniu. Bázu tvoria drobivé zlepence, tvoriace hlúbik a na nich ležia odolné kremité pieskovce ako klobúk huby.) • Slovenský raj - Mlynky (Ubytovanie)

7.deň

NP Slovenský raj (Územie Slovenského raja bolo vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť v roku 1964. V roku 1988 bolo prekategorizované na národný park. Geologicky prevládajú biele vápence, miestami i dolomity stredného triasu, v podloží ktorého vystupujú spodnotriasové slienité nepriepustné vápence a bridlice. Medzi typické fenomény krajiny patria náhorné planiny, hlboké tiesňavy, rokliny, vodopády, povrchové krasové javy, atraktívne podzemné priestory s kvapľovou a ľadovou výzdobou. Nachádza sa tu okolo 280 jaskýň a priepastí, z ktorých je sprístupnená len Dobšinská ľadová jaskyňa. Zvláštnosťou územia je, že tu rieky vyhĺbili úzke kaňony s množstvom geomorfologických útvarov, ktoré robia tieto územia veľmi príťažlivými a atraktívnymi. Na severe je to Prielom Hornádu a na juhu Stratenská dolina.) • Zajmarská roklina (Sprístupnená tiesňava v južnej časti Slovenského raja vytvorená tokom, ktorý steká z planiny Geravy. Potok, ktorý ňou preteká, ústi do Hnilca pod osadou Mlynky-Biele Vody. Jeho hlavným zdrojom je výdatná vyvieračka Zejmarská studňa. Potok vytvára niekoľkostupňovú sústavu vodopádov pomenovanú na počesť kpt. Jána Nálepku (hrdina z bojov v Rusku počas 2. svetovej vojny), ktorý pôsobil v osade Biele Vody ako učiteľ. Tiesňavu sprístupnili členovia Horskej služby roku 1963.) • Geravy • Vrch Havrania skala (/1 153 m.n.m./ Výrazný vrchol v centrálnej časti Slovenského raja s veľmi strmými skalnatými zrázmi padajúcimi na juh a juhovýchod do doliny Veľkého Zajfu. V skalnatých svahoch Havranej skaly je viacero menších jaskynných priestorov. Je to veľmi významný výhľadový bod. Pod Havraňou skalou v Suchej doline je zvláštny prírodný jav Slovenského raja - Občasný prameň. ) • Slovenský raj - Mlynky (Ubytovanie)

8.deň

Stratená (/831 m.n.m., 133 obyv./ Pôvodne banícka obec v ktorej roku 1723 postavili Csákyovci vysoké pece (neskôr ich odkúpili Coburgovci). Posledná pec pracovala ešte roku 1927. V rímsko-katolíckom kostole je plastika z dielne majstra Pavla z Levoče. V blízkosti sa nachádza štátna prírodná rezervácia Stratená, územie s hlbokými dolinami a vysokými horskými chrbátmi pokryté lesnými porastami osídľujúcimi aj tie najextrémnejšie stanovištia.) • NPR Stratená (Zachovalé lesné ekosystémy na členitom reliéfe. Výnimočné postavenie majú smrekovcové boriny (Piceto - Laricetum), ktoré pokrývajú vápencové bralá. Spolu s vápencovými borinami patria medzi najzachovalejšie lesné ekosystémy Narodného parku Slovenský raj. Floristicky ide o veľmi významné územie so zastúpením viacerých chránených druhov rastlín. Medzi najcennejšie nálezy patrí výskyt ľalie cibuľkonosnej (Lilium bulbiferum). Z ostatných druhov je častý žltohlav európsky (Trollius europaeus). Aj v tejto rezervácii je pomerne častý kamzík vrchovský (Rupicapra rupicapra). Súčasťou rezervácie je Stratenská jaskyňa, ktorá je verejnosti neprístupná.) • Stratenská jaskyňa • Vrch Honzovské (/1 172 m.n.m./ Skalný vrch s obmedzeným výhľadom na Slovenský raj, Vysoké Tatry a Kráľovu hoľu, tvoriaci juhozápadné ohraničenie planiny Hanesová.) • Slovenský raj - Mlynky (Ubytovanie)

9.deň

Vernár (/656 obyv., 778 m.n.m./ Rázovitá horská obec na hranici Slovenského Raja a Nízkych Tatier v okrese Poprad a Prešovskom samosprávnom kraji. Obec známa už od roku 1310 pod názvom Villa Verneri. Obyvatelia sa zaoberali drevorubačstvom a výrobou šindľov.) • Hranovnica (/2 824 obyv., 613 m.n.m./ Obec sa nachádza v centrálnej časti Vikartovskej priekopy, 10 km južne od metropoly Spiša a Tatier – Popradu.) • Poprad • Žilina (/85 278 obyv., 342 m.n.m./ Krajské mesto v údolí rieky Váh v Žilinskej kotline, na sútoku Váhu s riekami Kysuca a Rajčianka.) • Bratislava