2.deň
CHKO Vihorlat (Chránená krajinná oblasť Vihorlat bola zriadená v roku 1973 na ploche 45,65 km² s ochranným pásmom s rozlohou 346,9 km². Zaberá len štvrtinu geomorfologického celku Vihorlatské vrchy. Rozprestiera sa rozhraní okresov Michalovce 2 668,11ha a Humenné 1 896,35ha. Zaberá územie ohraničené približne vrchmi Nežabec /1023 m.n.m./, Sninský kameň /1005 m.n.m./, Motrogon /1018 m.n.m./, Lysá /821 m.n.m./, Roh /858 m.n.m./ a Fedkov /978 m.n.m./ s hlavnou dolinou riečky Okny, vytekajúcej z Morského oka /618 m.n.m./.) • Vrch Vihorlat (/1 075 m.n.m./ Najvyšší vrch Vihorlatských vrchov, podľa ktorého dostalo názov aj samotné pohorie. Vrchol spolu s okolitými svahmi predstavuje Národnú prírodnú rezerváciu vyhlásenú v roku 1986 (vtedy štátnu prírodnú rezerváciu) na ploche 50,9ha. Chránia sa tu prirodzené lesné aj nelesné spoločenstvá s výskytom teplomilných a významných horských druhov rastlín. Okolo vulkanického centra sú koncentricky rozmiestené produkty efuzívno-explozívneho komplexu, striedajúce sa plochy andezitových láv a pyroklastík.) • (/392 m.n.m/ Zrúcanina hradu na zalesnenom chrbte Humenských vrchov zhruba 4km na juh od Humenného. Hrad vznikol pravdepodobne po vpáde Tatárov v 13. storočí. Mal strážiť prístupovú cestu vedúcu z južného Slovenska smerom na Humenné a ďalej na sever. Zo stredovekého hradu sa zachovali predovšetkým murivá paláca a šijovej veže a v interiéri objektu nepatrné zvyšky renesančných klenieb. Kamenné múry členia nepravidelné otvory okien, dnes už bez orámovania. Z pôvodných architektonických detailov sa zachovalo gotické kruhové okienko s bohato riešeným profilovaným ostením. Vstupná polkruhová renesančná brána vedie na prvé nádvorie.) • • (Ubytovanie v RS Valkov)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|