6.deň
Spišsko-gemerský kras (Horský krajinný celok v oblasti Slovenského rudohoria. Je asi 58 km dlhý, šírka kolíše medzi 6 - 14 km a v rázsoche Trsteníka sa zužuje na 500 - 600 m. Celková plocha Spišsko-gemerského krasu je vyše 350 km². Základný ráz povrchu udávajú 2 zložky - vysoko položené mierne zvlnené planiny a strmé, miestami silne členité okraje planín, príkro spadajúce do okolitých zníženín. Planiny majú silne zvlnený až stredne rezaný pahorkatinný až podvrchovinný reliéf s amplitúdou 80 - 180 m, ich rozčlenené okraje a horské hrebene hlboko až veľmi hlboko rezaný reliéf s amplitúdou 311 - 640 m, so stredným uhlom sklonu na planinách medzi 6 - 14°, po obvode planín a na horských hrebeňoch 19 - 24°, miestami až do 29°. Spišsko-gemerský kras sa člení na 2 podcelky: na juhozápade je to Muránska planina, na severovýchode Slovenský raj, ktorý spája dlhá úzka rázsocha, vybiehajúca na severovýchod z Muránskej planiny.) • Vodná nádrž Palcmanská Maša • Vrch Veľká Knola (/1 266 m.n.m./ Horský masív medzi sedlami Čertova hlava a Grajnár. Z jeho málo zalesneného vrcholu je rozsiahly výhľad do okolia.) • Markušovce (/3 452 obyv., 435 m.n.m./ Obec sa rozprestiera v Hornádskej kotline na brehu Hornádu, približne 4 km na juhovýchod od okresného mesta Spišská Nová Ves. V obci bol postavený v 17. storočí Františkom III. Mariássym renesančný kaštieľ. V 18. storočí bol kaštieľ rokokovo upravený. Za kaštieľom vytvorili francúzsky park s troma terasami, ktoré sú spojené kamennými schodmi s kamenárskou výzdobou. Na hornej terase postavili v roku 1778 na Slovensku unikátnu stavbu letohrádok (pavilón) Dardanelly s rokokovými nástennými maľbami s námetmi z mytológie. Východne od obce sa nachádza prírodná pamiatka Transgresia paleogénu a skalný útvar 8m vysoký Markušovský skalný hríb, ktorý vznikol v dôsledku nerovnakej odolnosti hornín voči zvetrávaniu. Bázu tvoria drobivé zlepence, tvoriace hlúbik a na nich ležia odolné kremité pieskovce ako klobúk huby.) • Slovenský raj - Mlynky (Ubytovanie)
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|