1.deň

Podunajská nížina - Juhoslovenská kotlina

Bratislava • Galanta • Šaľa • Nové Zámky • Hurbanovo (Mesto na juhu západného Slovenska pri sútoku riek Žitava a Nitra. V meste pôsobia Slovenská ústredná hvezdáreň a Hydrometeorologický ústav.) • Komárno • Iža (Národná kultúrna pamiatka Rímsky vojenský tábor v Iži - Leányvári sa nachádza asi 2 km od obce na pravom brehu Dunaja. Bol to jeden z najrozsiahlejších stavebných komplexov Rimanov v Barbariku, na sever od Dunaja) • Štúrovo (Mesto bolo vďaka svojej výhodnej polohe osídlené už v praveku. Dokazujú to rozsiahle archeologické výskumy hlavne v areáli Juhcelpapu a aj na Božom kopci (Istenhegy). Z čias Rimanskej ríše tu bolo mesto menom Anavum, ktoré slúžilo ako pevnosť vhodná na podnikanie výpadov Rimanov proti germánskym kmeňom.) • Kamenica nad Hronom • NPR Kováčovské kopce (Kováčovské kopce sú jedinečnou prírodnou rezerváciou. Ako geologická rarita majú andezitový podklad obklopený vápencovo – tufovými vyvrelinami. Z hľadiska flóry a fauny sú jediným matranským refúgiom teplomilného zoskupenia v našej vlasti. Veľmi zaujímavý je sled stepných, lesostepných, skalných a lesných formácií.) • Čata (Obec s 1230 obyvateľmi v okrese Levice. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1150.) • Bíňa (Dominantou obce s 1 442 obyvateľmi je románsky kostol s dvojicou románskych veží postavený pred založením premonštrátskeho opátstva v roku 1217. Z 13. storočia sa zachoval zaujímavý reliéf s poľovníckou tematikou. Ku kostolu patrí aj pôvodne románska rotunda - kaplnka Dvanástich apoštolov zo začiatku 12. storočia.) • Želiezovce • Demandice • Veľký Krtíš • Lučenec • Fiľakovo • Číž (ubytovanie)

2.deň

Cerová vrchovina

Číž • Tornaľa (Mesto leží v údolí rieky Slaná, vo východnej časti Rimavskej kotliny. Priemysel v meste zapustil svoje korene koncom 19. storočia. Najprv to bola tehelňa (dnes Ipeľské tehelne), pálenice a v druhej polovici 20. storočia, konkrétne v roku 1965 začala na území mesta písať svoju chvályhodnú históriu Ozeta, ktorá bola koncom 20. storočia súčasťou Ozety a. s. Trenčín. Koncom 90-tych rokov zamestnávala fabrika viac ako 900 prevažne žien, ktoré zabezpečovali výrobu pánskej konfekcie.) • Plešivec (Plešivecký hrad - Zvyšky hradu sa nachádzajú priamo v obci Plešivec. Nie je vylúčené, že hrad plnil funkciu mýtnej stanice. Zohral však dôležitú úlohu v čase tureckého nebezpečenstva, pretože patril k sústave protitureckých obranných hradov. Pri nápore Turkov do gemerskej oblasti v roku 1558 vyhorel. Obranné systémy hradu využívali pravdepodobne vody riečky. Areál hradu je dnes úplne zastavaný rodinnými domami, jeho pamiatku zachováva aspoň názov ulice - hradná.) • NP Slovenský Kras • Gombasecká jaskyňa (Jej vchod leží na západnom úpätí Silickej planiny v kaňone rieky Slanej vo výške 250 m.n.m. Celková dĺžka jaskynného systému dosahuje 1 525 m. Z toho je zatiaľ sprístupnených len 285 m chodieb. Jaskynné priestory sa utvorili v dvoch úrovniach nad sebou s relatívnym prevýšením 10 m. Charakterizujú ju tzv. sintrové brčká, biele, tenké duté trubičky, hrubé 2 – 3 mm, dosahujúce dĺžku až 3 m.) • Silica • Silická ľadnica (Predstavuje typickú statickú jaskyňu s podlahovým ľadom, ktorý sa končí na dne jaskyne 15 m vysokým ľadopádom.) • Jaskyňa Domica (Jaskyňa dosahuje dĺžku 5 358 m, z ktorých sprístupnili 1 315 m. Domica tvorí jednotný genetický celok s jaskyňou Baradla v Maďarskej republike. Z bohatej sintrovej výplne sú pozoruhodné najmä štíty a bubny, kaskádové jazierka, cibuľovité stalaktity a pagodovité stalagmity. V jaskyni sa doteraz zistilo 16 druhov netopierov. Pre návštevníkov je atraktívna podzemná plavba.) • Kečovo (Kečovské škrapy) • Číž (ubytovanie)

3.deň

Slovenský kras - Jaskyňa Domica

Číž (Kúpelná obec. Jediný využívaný liečivý zdroj má charakter studenej, silne mineralizovanej, chloridovo-sodnej, jódovo-brómovej, železnatej, hypotonickej vody. Liečivá voda získala medzinárodné ocenenia v roku 1896 v Budapešti, v roku 1879 v Bruseli a v roku 1904 druhú cenu za kvalitu minerálnej vody v USA.) • Rimavská Seč • Hodejov • Hajnáčka • Hrad Hajnáčka (Vybudovaný za tatárskych vpádov. Roku 1545 hu Turci dobyli a mali ho v rukách 1 rok. V 16.-17. storočí ho znovu opevnili a stal sa významným bodom protitureckej obrannej línie. V roku 1703 vyhorel a už ho neobnovili.) • Cerová vrchovina (Pomerne nízka vrchovina medzi Ipľom a Rimavou. Pozostáva z treťohorných hornín, najmä pieskov, pieskovcov a slienitých pieskovcov, cez ktoré prenikajú vrstvy andezitovej lávy bochníkovitého tvartu, tzv. lakolity. Najtypickejšie andezitové kupy predstavujú Karanč /725 m n.m./ a Šiator /660 m n.m./. Krajinnú scenériu ďalej spestrujú čadičové prúdy (Pohanský vrch /569 m n.m., Monosa /584 m n.m. a Veľký Bučoň /514 m n.m./) a čadičové výplne sopečných komínov (Fiľakovský hradný vrch, Ragač a iné), ako aj poklesnuté kryhy.) • Pohanský hrad • Vrch Ragáč • Fiľakovo (Vyvinulo sa na zemepanské mesto z fiľakovského podhradia. Najstaršia zmienka pochádza z roku 1255. Roku 1553 dobytý tureckými vojskami a bol pod tureckou kontrolou až do 17. storočia.) • Čakanovce (Prírodný výtvor - Čakanovský profil) • Číž (ubytovanie)

4.deň

Slovenský kras - Silická ľadnica

Číž • Tornaľa • Cerová vrchovina (Pomerne nízka vrchovina medzi Ipľom a Rimavou. Pozostáva z treťohorných hornín, najmä pieskov, pieskovcov a slienitých pieskovcov, cez ktoré prenikajú vrstvy andezitovej lávy bochníkovitého tvartu, tzv. lakolity. Najtypickejšie andezitové kupy predstavujú Karanč /725 m n.m./ a Šiator /660 m n.m./. Krajinnú scenériu ďalej spestrujú čadičové prúdy (Pohanský vrch /569 m n.m., Monosa /584 m n.m. a Veľký Bučoň /514 m n.m./) a čadičové výplne sopečných komínov (Fiľakovský hradný vrch, Ragač a iné), ako aj poklesnuté kryhy.) • Vrch Karanč (/725,1 m n.m./ Najvyšší vrch Cerovej vrchoviny. Na vrchole stojí viac ako 20 m vysoká rozhľadňa s dvoma terasami, pričom tá najvyššia je zastrešená a ponúka 360 stupňovým výhľad na okolie.) • Fiľakovo (/10 198 obyv., 193 m n.m./ Vyvinulo sa na zemepanské mesto z fiľakovského podhradia. Najstaršia zmienka pochádza z roku 1255. Roku 1553 dobytý tureckými vojskami a bol pod tureckou kontrolou až do 17. storočia.) • Číž (ubytovanie)

5.deň

Juhoslovenská kotlina - Slovenské Rudohorie

Číž • Rimavská Sobota (Administratívne a hospodárske stredisko západného Gemera. Roku 1335 získala mestské výsady. V 16.-17.storočí bola poplatná Turkom. Roku 1784-90, 1883-1922 sídlo Gemerskej župy.) • Lučenec • Halíč • Veľký Krtíš (Veľký Krtíš leží v severovýchodnej časti Ipeľskej kotliny a na svahoch Krupinskej planiny. Prvá písomná zmienka o názve Krtíš sa nachádza v listine, vydanej kráľovskou kanceláriou 9. septembra 1245.) • Modrý Kameň • Hrad Modrý Kameň (Dnes plní funkciu regionálneho múzea okresu Veľký Krtíš. Okresné múzeum bolo založené v roku 1968. Hradný objekt tvoria zrúcaniny starého gotického hradu a barokového kaštieľa, v ktorom je sídlo múzea. Zbierkový fond múzea obsahuje okolo 4 000 predmetov a člení sa na národopisné, archeologické a historické zbierky. Súčasťou zbierok fondu je fond divadelných bábok a hračiek.) • Halíč (Obec v severozápadnej časti Lučeneckej kotliny. Vznikla až v 17.storočí pod hradom rovnakého mena. Najstaršia zmienka je z roku 1332.) • Senohrad • Bzovík • Sebechleby (Jedna z najstarších obcí v okrese Krupina. Prvá zmienka o obci je z roku 1135 pod pomenovaním "Zebehgleb". Má i najväčší kataster (3042 ha) a nachádza sa v modrokamenskej vinohradníckych oblasti, jednej z ôsmich takýchto lokalít u nás. Najväčší komplex ľudovej architektúry tohto typu je práve v lokalite Stará Hora pri Sebechleboch, kde 114 vinohradníckych domov z 18. a 19. storočia a románsky kostol z 13. storočia tvoria pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry (PRĽA).) • Krupina • Dobrá Niva • Zvolen • Banská Bystrica • Fuggerov dvor (ubytovanie)

6.deň

Nízke Tatry - Slovenské Rudohorie

Banská Bystrica (/83 556 obyv., 362 m n.m./ Mesto leží vo Zvolenskej kotline na významnej križovatke ciest zo Zvolena, Brezna, Turca a Liptova. Rozprestiera sa na obidvoch brehoch Hrona v doline medzi Nízkymi Tatrami, Slovenským Rudohorím a Kremnickými vrchmi. Historické jadro Banskej Bystrice je od roku 1955 mestskou pamiatkovou rezerváciou (MPR), ktorej hranice tvoria zvyšky stredovekého opevnenia, stavané od 1. polovice 16. storočia a zahrňovalo domy na námestí, priľahlé ulice, hospodárske budovy, dve studne a hradný komplex. Celé mesto teda obkolesovali kamenné obranné múry z ochodzami. Deväť brán, stavaných ako prejazdné budovy, chránilo vstup do mesta.) • Slovenská Ľupča • Ľupčiansky hrad (Zachovalý, udržiavaný hrad na vysokom brale nad obcou Slovenská Ľupča. Dominanta širokého okolia. Obývaný je nepretržite od stredoveku. Kráľovský hrad na tomto mieste sa spomína od roku 1250. Strážil cestu vedúcu údolím Hrona. Bol centrom panstva, ktoré do roku 1424 a v rokoch 1546 - 1572 bolo korunným majetkom.) • Ľupčiansky skalný hrad • Kalište (NKP, dnes už neexistujúca obec. Vznikla v prvej polovici 16. storočia. Jej obyvatelia boli prevažne uhliari, neskôr pracovali v okolitých rudných baniach a hutách. Od 18. storočia osada upadala a postupne sa vyľudňovala kvôli vysokej nezamestnanosti a nepriaznivým podmienkam pre poľnohospodárstvo. V noci zo 17. na 18. marca 1945 vtrhla nacistická jednotka o sile 300 mužov do Kališťa, kde beštiálne povraždila desiatky miestnych občanov a ranených partizánov.) • Fuggerov dvor (ubytovanie)

7.deň

Nízke Tatry - Veľká Chochuľa

Banská Bystrica • Nemecká • Brusno (Kúpeľná obec na Horehroní. Prírodná liečivá, slabo mineralizovaná, hydrogénuhličitanovo-síranová, vápenato-sodno-horečnatá, uhličitá, sírna, hypotonické voda s teplotou 16 až 21 °C tu vyviera z niekoľkých prameňov. Pramene Ondrej, Ľudvík a Pavla sa využívajú na pitné procedúry a plnia do fliaš a sú najstaršími zdrojmi minerálnej vody. Hedviga vyviera pod dnom kúpeľného bazénu a odtiaľ sa vedie do šachty bez ďalšieho využitia. V rokoch 1962 a 1968 až 1969 vyvŕtali zdroje Ondrej, Ďumbier a Vepor.) • Kozí chrbát  (/1 330 m n.m./ menší z vrcholov v západnej časti Ďumbierskych Tatier. Leží na ich hlavnom hrebeni. Vedú na ňu značkované chodníky z Donoval, Hiadeľského sedla a Moštenice - Kyslej.) • Korytnica (Dnes už zaniknuté kúpele. Liečivá voda síranovo-hydrogénuhličitanová, vápenato-horečnatá, železnatá, uhličitá, hypotonické, studená získala na Svetovej výstave vo Viedni v roku 1873 zlatú medailu. Rok 1904 znamenal na Svetovej výstave v Saint Louis v USA striebornú medailu v histórii minerálnej vody Korytnicka, ktorá sa dodnes plní do fliaš z prameňov Klement, Vojtech I a II, Ľudovít, Žofia a Jozef. Pramene sa používali aj na pitné kúry. Korytnickú vodu porovnávali s prameňmi v Karlových Varoch a vo Vichy.) • Fuggerov dvor (ubytovanie)

8.deň

Nízke Tatry - Špania dolina

Banská Bystrica • Nízke Tatry (Predstavujú mohutnú horskú klenbu, ktorá sa tiahne v smere východ - západ v dĺžke 80 km. Najvyššiu nadmorskú výšku dosahujú na Ďumbieri /2 043 m n.m./. Hlavný hrebeň v jednotlivých častiach pohoria mení svoj vzhľad i geomorfologický charakter. Masív Prašivej v západnej časti s najvyšším vrcholom Veľká Chochuľa /1 753 m n.m./, je typickým príkladom hôľneho masívu s hladko modelovaným reliéfom. Úsek medzi sedlom Ďurkovej a Čertovicou tvorí ďumbierska časť pohoria. Je najskalnatejšou skupinou celého hrebeňa s výrazným vysokohorským charakterom a so znakmi intenzívnej štvrtohornej ľadovcovej modelácie.) • Špania Dolina (V úzkom pásme asi 4 km dlhom, od Španej Doliny cez Piesky, Richtárová až po Staré Hory je koncentrovaná aj prevažná väčšina rudných žíl. (V špaňodolinskom banskom revíre sa nachádzali štyri žily: Špaňodolinská hlavná žila, v podloží sa nachádzala Horná žila Kukel, v nadloží nadložná žila štôlne Pfeiffer.) Pre svoje náleziská medenej rudy obsahujúcej aj striebro bola kedysi obec preslávená po celej Európe.) • Fuggerov dvor (ubytovanie)

9.deň

Nízke Tatry - Štiavnické vrchy - Podunajská nížina

Banská Bystrica • Zvolen (/43 488 obyv., 292 m n.m./ Mesto leží v oblasti stredného Pohronia na sútoku riek Hron a Slatina. Najstaršiu časť mesta predstavuje Námestie SNP. Mesto bolo sídlom slúžnovského okresu a zasadanie generálnych kongregácií (orgánov župy) sa natrvalo prenieslo do Banskej Bystrice, kde bol postavený župný dom. Zámok sa začiatkom 19. storočia stal majetkom štátu a starý zvolenský hrad pustol. V rokoch 1968 - 1990 po vojenskej okupácii štátu Zvolen patril k mestám s najväčšou koncentráciou okupačných vojsk a bolo tu aj sídlo velenia sovietskej divízie.) • Žiar nad Hronom (/19 805 obyv., 226 m n.m./ Okresné mesto sa nachádza v Banskobystrickom samosprávnom kraji, na strednom Pohroní, v Žiarskej kotline. Najvýznamnejším priemyselným podnikom mesta a regiónu sú hliníkarne - závody SNP. S výstavbou hlinikárne sa začalo v roku 1951 a už v máji 1953 začala skúšobná výroba hliníka. Hutnícky kombinát zmenil život v obci Svätý Kríž, ktorú v roku 1955 premenovali na Žiar nad Hronom.) • Hrad Šášov • Nitra • Bratislava