1.deň

Humenné - Laborecká vrchovina - CHKO Východné Karpaty

Bratislava • Žilina • Košice • Humenné (/32 793 obyv., 156 m n.m./ Mesto nachádzajúce sa v severovýchodnej časti východného Slovenska, v údolí rieky Laborec, v geomorfologickom celku Ondavská vrchovina. Vzniklo zo starej slovanskej osady pri rieke Laborec, o ktorej prvá písomná zmienka pochádza z roku 1317. Ďalšia história mesta je nerozlučne spätá s viac ako 350-ročnou érou Drugethovcov, následne Csákyovcov a Andrássyovcov.) • Humenský Sokol • Červená skala (/447 m n.m./) • Brekovský hrad (/447 m n.m./ Ruiny hradu sa nachádzajú medzi mestami Humenné a Strážske, na západnom okraji Humenských vrchov. Bol vybudovaný v stredoveku ako strážny hrad spolu s inými blízkymi hradmi Jasenov, Vinné, Čičva.) • Medzilaborce (/6 741 obyv., 326 m n.m./ Ležia v severovýchodnej časti východného Slovenska v Prešovskom samosprávnom kraji, na sútoku riek Laborec a Vydraňka. Z kultúrno-historických pamiatok sú najvýznamnejšie tri sakrálne stavby. Cerkev Svätého Ducha, Cerkev Svätého Bazila Veľkého a Rímskokatolícky kostol Panny Márie. Zaujímavosťou je, že je jediným chrámom rímskokatolíckej cirkvi v Medzilaboreckom okrese. V meste pôsobí jedinečné Múzeum Andyho Warhola, ktorý pochádzal z Medzilaboriec. Múzeum bolo otvorené 30. júna 1991 vďaka iniciatíve Johna Warhola, viceprezidenta nadácie Andyho Warhola v New Yorku a ďalších nadšených propagátorov zakladateľa popartu.) • Vydraň (Ubytovanie v RS Danova.)

2.deň

Medzilaborce - CHKO Východné Karpaty

Vydraň • CHKO Východné Karpaty (Rozprestiera sa na výmere 25 307 ha, v oblasti Nízkych Beskýd prevažne v orografickom celku Laborecká vrchovina. Geologickým podložím chráneného územia je vonkajší flyš, ktorý je budovaný pieskovcami a ílovcami. V CHKO je 10 národných prírodných rezervácií, 2 chránené náleziská a 1 prírodný výtvor. Súčasťou CHKO sú i národné kultúrne pamiatky a to Dukelské múzeum a súbor východoslovenských drevených kostolov.) • Vrch Daňová (/840 mn.m./) • Vrch Paseky (/844 mn.m./  Na vrchu je postavená rozhľadňa. Stojí tu strážna veža z 2. svetovej vojny a neďaleko aj malý pamätník, ktorý je spomienkou na vstup Červenej armády na územie ČSR 20. 11. 1944. ) • Kalinov (/292 obyv., 432 m n.m./ Z 18. storočia pochádza gréckokatolícka cerkev Nanebevzatia Panny Márie, projektovaná tereziánskou stavebnou kanceláriou. Pri cerkvi je 300-ročná lipa. Počas 1.svetovej vojny takmer dve tretiny obyvateľov presťahovali vtedajšie úrady z Kalinova k Trebišovu a do Miškolca.) • Krásny Brod  (V obci sa nachádza kaštieľ, ktorý je chránenou kultúrnou pamiatkou. Neďaleko obce sa nachádzajú ruiny Monastiera Zostúpenia Svätého Ducha zo 14. storočia. Neďaleko od ruín pôvodného monastiera bol vybudovaný nový baziliánsky monastier a chrám, kde je umiestnená aj zázračná ikona krásnobrodskej Bohorodičky.) • Medzilaborce (/6 741 obyv., 326 m n.m./ Ležia v severovýchodnej časti východného Slovenska v Prešovskom samosprávnom kraji, na sútoku riek Laborec a Vydraňka. Z kultúrno-historických pamiatok sú najvýznamnejšie tri sakrálne stavby. Cerkev Svätého Ducha, Cerkev Svätého Bazila Veľkého a Rímskokatolícky kostol Panny Márie. Zaujímavosťou je, že je jediným chrámom rímskokatolíckej cirkvi v Medzilaboreckom okrese. V meste pôsobí jedinečné Múzeum Andyho Warhola, ktorý pochádzal z Medzilaboriec. Múzeum bolo otvorené 30. júna 1991 vďaka iniciatíve Johna Warhola, viceprezidenta nadácie Andyho Warhola v New Yorku a ďalších nadšených propagátorov zakladateľa popartu.) • Vydraň (Ubytovanie v RS Danova.)

3.deň

Stropkov - Svidník - Dukla

Medzilaborce • Krásny Brod • Havaj (/399 obyv., 274 m n.m./ Podhorská obec Havaj má jeden z najoriginálnejších názvov na Slovensku. Leží v strede medzi mestami Stropkov a Medzilaborce. Počas II. svetovej vojny sa tu odohrali ťažké boje, o ktorých svedčí pamätník padlým v cintoríne čs. Armády na Dukle.) • Bukovce • Bukovská hôrka (/347 m n.m./ Osobitnú kapitolu v dejinách obce Bukovce tvorí náboženský život obce, ktorý bol spätý s existenciou kláštora v katastri obce na Bukovej Hôrke. Bukovecký kláštor rádu sv. Bazila Veľkého stál na priľahlom kopci. Dnes predstavuje gréckokatolícke pútnické miesto kde sa nachádza cerkev Povýšenia svätého Kríža, kaplnka Premenenia Pána a baziliánsky monastier. V 14. storočí sa do Uhorska prisťahovalo asi 40 tisíc kolonistov z ukrajinského Podolia. Viedol ich knieža Teodor Podolskij Koriatovič. Prisťahovalci v Krásnom Brode pri Medzilaborciach založili začiatkom 15. storočia kláštor baziliánov, ktorý sa stal duchovným centrom gréckokatolíckej cirkvi na východnom Slovensku.) • Svidník (/11 206 obyv., 225 m n.m./ Okresné mesto Svidník leží v severnej časti Nízkych Beskýd, na nivnej terase pri ústí rieky Ladomirky do Ondavy. Severovýchodne od Svidníka sa nachádzajú drevené kostolíky, NKP v obciach Ladomirová, Krajné Čierno, Hunkovce, Nižný Komárnik. V širšom okolí sú ďalšie drevené kostolíky NKP v Šemetkovciach, Miroli, Bodružali, Dobroslave a Korejovciach. Ide o majstrovské diela ľudových prevažne anonymných tvorcov. Sú prejavom sociálnych pomerov, ekonomických možností, materiálnych a kultúrnych podmienok života ľudu v určitých oblastiach. V roku 1975 bolo na Slovensku 70 drevených kostolíkov. Drevené kostolíky východného obradu sú obyčajne trojvežové, so stupňovite gradovanými strechami i vežičkami smerom k vstupu, s centrálnym charakterom pôdorysu lode oddelenej ikonostasom od svätyne. V bezprostrednom susedstve Amfiteátra sa na desať hektárovej ploche rozprestiera Národopisná expozícia v prírode SNM - Múzea ukrajinsko-rusínskej kultúry vo Svidníku.) • Vydraň (Ubytovanie v RS Danova.)

4.deň

Laborecká vrchovina - Vodná nádrž Starina

Vydraň • Laborecká vrchovina (Flyšové pohorie patriace do oblasti Nízkych Beskýd. Na západe a juhozápade je ohraničená Ondavskou vrchovinou, na juhovýchode Beskydským predhorím, na východe Bukovskými vrchmi a na severe hranicou s Poľskom, za ktorou celok pokračuje pod názvom Beskid Nizki. Pohorie má príkrovovo-vrásovú stavbu. Relatívne výškové rozdiely sú tu 101 až 300m. Tvoria ho pieskovcové a ílovcové súvrstvia rozličnej litologickej povahy a odolnosti.) • Baranie • Vrch Stavok /752,4 m n.m./ Nachádza sa v Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Východné Karpatya je zároveň hraničným vrchom medzi Slovenskom a Poľskom. Leží medzi obcami Vyšná Pisaná, Šarbov a poľskou dedinkou Olchowiec. V roku 1925 bol na geodetickom bode Stavok osadený hranol a dve podzemné značky. V roku 1956 tu bola postavená 5-poschodová meračská veža vysoká 22,67 m a slúžila do konca 60. rokov. Ďalšia 6-poschodová meračská veža bola postavená v roku 1965 o výške 31,22 m. Táto veža stála do roku 1975. Zaujímavosťou vrchu Stavok je, že tu stála ešte jedna, vojenská veža, ktorú počas 2. svetovej vojny v roku 1943 postavila nemecká armáda. • Pamätník Československej armády na Dukle (Pamätník bol postavený v roku 1949. Je to národná kultúrna pamiatka, ktorú tvorí 28 m vysoký pylón s monumentálnym súsoším, spolu so 49 m vysokou vyhliadkovou vežou. Postavená bola v roku 1974 a z jej vrcholu si môžete prezrieť celý terén Karpatsko-duklianskej operácie. Obidve zaujímavosti sa nachádzajú v tesnom susedstve hraničného priechodu. Od 8. septembra do 27. novembra 1944 tu zomrelo alebo bolo zranených 85 000 sovietskych a 6 500 československých vojakov. Na cintoríne je pochovaných 565 príslušníkov Československého armádneho zboru, ktorí padli počas karpatsko-dukelskej operácii pri oslobodzovaní Československa. Pamätník na Dukle znázorňuje hlavný úder do nemeckej obrany na poľsko-československom území a zároveň i bránu nášho oslobodenia. Pylón pamätníka s obradnou sieňou, ktorý uzatvára južnú stranu prírodného cintorína.) (V obci stojí trojpriestorový kostol sv. Mikuláša postavený v roku 1658. Interiér zdobí pôvodné barokové zariadenie s dominujúcim ikonostrasom.) • Bidružal (/63 obyv., 359 m n.m./ Obec má rozptýlenú potočnú radovú zástavbu. V historickej zástavbe až do 90. rokov 19. storočia obydlia boli len na pravej strane Bodružalíka. Umeleckým skvostom ľudovej architektúry je cerkov svätého Mikuláša, ktorá bola postavená v roku 1658 v južnej časti obce. Trojdielna drevená zrubová stavba v tvare troch štvorcov rozostavených na jednej ose od východu na západ má bohato členenú, akoby dvojpodlažnú šindľovú strechu s tromi v smere na západ sa zvyšujúcimi vežami. Strednú časť tvorí loď, ktorá je najväčšia a má zrubovú otvorenú kupolu. Celá stavba je účelne a harmonicky rozčlenená. Charakteristickou črtou bodružalskej cerkvi je dynamická kompozícia barokových cibuľových vežičiek, postupne sa zväčšujúca od malej východnej nad presbytériom cez strednú časť, loď až po západnú najvyššiu.) • Vydraň (Ubytovanie v RS Danova.)

5.deň

Snina - NP Poloniny

Medzilaborce • Krásny Brod • Humenné (/33 441 obyv., 157 m n.m./ Mesto sa rozprestiera v nadmorskej výške 157 m n. m., pri sútoku riek Laborec a Cirocha. Je druhým najväčším mestom historického Zemplína. V roku 1871 prichádza do Humenného po železnici prvý vlak a s ním rozvoj obchodu a ťažby dreva. V roku 1889 bola v meste otvorená obchodná akadémia ako prvá v Rakúsko-Uhorsku.) • Expozícia ľudovej architektúry a bývania v Humennom (Múzeum v prírode je vzdialené cca 300 m od Vihorlatského múzea, ktoré sídli v renesančnom kaštieli severovýchodne od Parku mieru v centre mesta Humenné. Ľudové tradície zachované v piesňach, tancoch, zvykoch, odeve a krojoch, ale aj v remeslách a staviteľstve, vytvárajú v súčasnosti zaujímavý národopisný kolorit regiónu horného Zemplína. Je to širšie územie pôvodného okresu Humenné v severovýchodnom cípe Slovenskej republiky, na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou. Tu žijú v zhode občania slovenskej, rusínsko-ukrajinskej, rómskej či inej národnosti a zároveň príslušníci rôznych vierovyznaní (rímskokatolíckeho, grécko-katolíckeho, pravoslávneho, židovského.) • Viniansky hrad (/325 m n.m./ Zrúcanina pôvodne gotického hradu z 13. storočia. Nachádza sa pri obci Vinné v okrese Michalovce. Hrad bol postavený na sopečnej kryhe na južných výbežkoch Vihorlatských vrchov. Hradný vrch zaberá prírodná rezervácia Viniansky hradný vrch, vyhlásená v roku 1984 na výmere 51,96 ha so 4. stupňom ochrany prírody.) • Sninské rybníky (Ubytovanie.)

6.deň

Vihorlatské vrchy - Zemplínska šírava

Snina • Astronomické observatórium Kolonické sedlo  • Uličské Krivé • Zboj • Nová Sedlica (/334 obyv., 410 m.n.m./ Najsevernejšia obec Slovenska rozprestierajúca sa po oboch brehoch Zbojského potoka vo východnej časti Bukovských vrchov v ochrannom pásme Národného parku Poloniny. Sakrálnou dominantou obce je pravoslávny ortodoxný Chrám Zosnutia Presvätej bohorodičky. V obci sa nachádza niekoľko objektov tradičnej ľudovej architektúry. Pôvodné domy boli drevené, zrubové, omazané hlinou a obielené na modro, s valbovou slamenou strechou. V strede obce sa nachádza pamiatkovo chránený pôvodný drevený zrubový domček z polovice 20. storočia. Zachovali sa tu tiež vahadlové studne.) • Vrch Kremenec (/1 221 m.n.m./ Samotný vrchol Kremenca – najvyšší bod s nadmorskou výškou 1 221,0 m n. m. sa už nachádza mimo územia Slovenska, cca 150 metrov východnejšie od našej hranice, na poľsko-ukrajinskej štátnej hranici. Najvyšší bod na území Slovenska má nadmorskú výšku 1 207,7 m n. m., tu sa nachádza žulový hraničný stĺp označujúci trojmedzie. Vrchol sa nachádza v jednom z najvýznamnejších karpatských pralesoch – Stužici, chránenom ako národná prírodná rezervácia, vyhlásená v roku 1965 na výmere 761,49 ha s najvyšším 5. stupňom ochrany.) • Sninské rybníky (Ubytovanie.)

7.deň

Východoslovenská nížina - Vinohradnícka oblasť Tokaj

Strakčín (/2 435 obyv., 260 m n.m./ Obec leží pod úpätím masívu Nastas, ktorý je súčasťou Bukovských vrchov. Na severe hraničí s Poľskom a tiahne sa až k slovensko-ukrajinským hraniciam. Na juhozápade s mestečkom Snina. Obec Stakčín sa nachádza v údolí rieky Cirochy medzi Sninou a vodárenskou nádržou Starina.) • Podhoroď (/405 obyv., 342 m n.m./ Prvá neoficiálna zmienka dokonca tvrdí, že obec bola osídlená už pred rokom 1302. Už od 13. storočia dominoval obci hrad Tibava, z ktorého je dnes už len zrúcanina. Jej obyvatelia boli väčšinou poľnohospodári, pastieri, pálili vápno, uhlie a pracovali v miestnych lesoch. O prosperite dediny svedčila existencia mlyna v 18. storočí.) • Hrad Tibava • Kráľovský Chlmec (/130 m n.m., 7 580 obyv../) • Vinohradnícka oblasť Tokaj (Vinohradnícka oblasť Tokaj je geograficky uzatvorená oblasť vinohradníctva a vinárstva v povodí rieky Bodrog, severne na Slovensku ohraničená Zemplínskymi vrchmi, vrchom Rozhľadňa /469 m n.m./ a na juhu v Maďarsku ohraničená sútokom riek Tisa a Bodrog. Je historickou aj teritoriálnou súčasťou veľkého tokajského regiónu, ktorého väčšia časť sa rozprestiera na území Maďarska (cca 5 000 ha). Na Slovensku je zákonom delimitovaných 907 ha. Ide o plošne najmenšiu vinohradnícku oblasť na Slovensku.) • Sninské rybníky (Ubytovanie.)

8.deň

CHKO Vihorlat

Sninské rybníky (Rekreačná oblasť v regióne Horný Zemplín, na okraji mesta Snina, približne 3 km od jeho centra v doline potoka Bystrá. Je východiskovým bodom pešej turistickej trasy, modrou turistickou značkou na Sninský kameň /1 006,0 m n. m./ odkiaľ je možné pokračovať k najväčšiemu zahradenému sopečnému jazeru na Slovensku – Morskému oku. V areáli rekreačnej oblasti sa nachádza prírodné kúpalisko, ktoré bolo v roku 2010 prestavané z pôvodných troch prírodných kúpalísk. Je druhým bio kúpaliskom na Slovensku, využívajúcim technológiu samočistenia vody pomocou rastlín a rias.) • CHKO Vihorlat (Chránená krajinná oblasť Vihorlat bola zriadená v roku 1973 na ploche 45,65 km2 s ochranným pásmom s rozlohou 346,9 km². Zaberá len štvrtinu geomorfologického celku Vihorlatské vrchy. Rozprestiera sa rozhraní okresov Michalovce 2 668,11 ha a Humenné 1 896,35 ha. Zaberá územie ohraničené približne vrchmi Nežabec /1 023 m n.m./, Sninský kameň /1 005 m n.m./, Motrogon /1 018 m n.m./, Lysá /821 m n.m./, Roh /858 m.n.m./ a Fedkov /978 m n.m./ s hlavnou dolinou riečky Okny, vytekajúcej z Morského oka /618 m.n.m./.) • Sninské rybníky (Ubytovanie.)

9.deň

Slanské vrchy - Košice - Podunajská nížina

Snina • Slanské vrchy (Horský krajinný celok na východnom okraji Západných Karpát v Matransko-slanskej oblasti. Vytvára horský chrbát severovýchodného smeru mierne vyklenutý na východ s dĺžkou 50 km a šírkou asi 20 km v severnej a 12 km v južnej časti. Na západe susedí s Košickou kotlinou a na východe s Východoslovenskou nížinou. Má prevažne hornatinový ráz s amplitúdou reliéfu medzi 181 - 640 m, so strmým uhlom sklonu 12 až 24 stupňov. Nadmorská výška kolíše medzi 100 - 1 092 m.n.m. a vrcholí Šimonkou /1 092 m.n.m./. Turisticky najzaujímavejší je na severe podcelok Šimonka s najvyšším vrcholom pohoria a rekreačnými strediskami Zlatá studňa a Sigord. Pozoruhodný je výskyt opálu v propylitizovaných andezitoch na Dubníku.) • Trhovište • Sečovce (/7 819 obyv., 140 m.n.m./ Mesto sa skladá z miestnych častí Kochanovce a Albinov a nachádza sa v okrese Trebišov. Administratívne patrí do Košického samosprávneho kraja. Leží v západnej časti Východoslovenskej nížiny pri jej prechode do Podslanskej pahorkatiny vo výške 140 m.n.m. Mesto obopínajú východné svahy Slanských vrchov.) • Dargovský priesmyk • Herľany (/281 obyv., 365 m.n.m./. Obec je známa svojím studeným gejzírom a bývalými liečivými kúpeľmi s výskytmi minerálnych vôd. Herlianske liečivé pramene boli známe už v 17. storočí. Za panovania Jozefa II. v rokoch 1780-1790 boli postavené budovy so 112 izbami, s kapacitou 500 hostí a s 25 kamennými vaňami. Liečili sa tu choroby žalúdočné, črevné, cievne, srdcové, ženské, málokrvnosti', alergia.) • Košice • Žilina • Trenčín • Trnava • Bratislava