6.deň
Medzev • Jasov (/3 604 obyv., 263 m n.m./ Prvé písomné zmienky o Jasove spomínajú obec ako "banské mesto", čo svedčí o existencii a ťažbe nerastov v Jasove a jeho okolí. Mesto dokonca vstúpilo 26.12.1487 do zväzku banských miest (Zväz hornouhorských banských miest). Najvýznamnejšou etapou v histórii jasovského baníctva je obdobie panovania kráľa Ondreja III., ktorý 21.12.1290 vydal listinu, ktorou upevňuje banské práva jasovského prepošstva na ťažbu kovov s výnimkou striebra. Kým v stredoveku sa kládol dôraz na ťažbu striebra a medi, v 16. storočí sa začal zvyšovať záujem o železo a s tým súvisiacu ťažbu. Spočiatku sa premonštrátsky rád venoval ťažbe, neskôr prenajímal bane veľkým spoločnostiam, z ktorých je hodno spomenúť Rimamuránsko-šalgótarjánsku železiarenskú účastinnú spoločnosť, ktorá tu vykonávala banskú ťažbu od roku 1891. Najvýznamnejšou kultúrnou pamiatkou obce je Premonštrátsky kláštor, ktorého prvá budova bola postavená pravdepodobne z dreva ešte v roku 1228.) • Rudník • Zlatá Idka (/410 obyv., 668 m n.m./ Horská obec leží na južných svahoch hlavného hrebeňa Volovských vrchov v závere doliny Idčianského potoka, v ktorom sa v minulosti ryžovalo zlato. V stredoveku bola obec kolonizovaná nemeckými presťahovalcami, najmä baníkmi. Po úpadku miestneho baníctva pôvodní nemeckí obyvatelia v 16. storočí opustili Zlatú Idku a podľa zachovaných dokumentov v roku 1696 bola Zlatá Idka už čisto slovenskou dedinou. Z pamiatok sa v obci zachovalo niekoľko sedliackych domov zo začiatku 20. storočia, rímskokatolícky barokovo-klasicistický kostol z roku 1768, zvonica z roku 1823, budova banskej správy z roku 1767 (v 19. storočí prebudovaná na hostinec) a pamiatkovo chránený objekt štôlňa Breuner.) • Kojšova hoľa (/1 245,7 m n.m./ Najvyšší vrch rovnomenného geomorfologického podcelku vo Volovských vrchoch. Na vrchole hole sídli meteorologická a radarová stanica Slovenského hydrometeorologického ústavu, zabezpečujúca monitoring poveternostných podmienok.) • Medzev (Ubytovanie - Ranč Šugov.)