1.deň

Bratislava - Pohronie - Veľká Fatra

Bratislava • Žitný ostrov (Chránená vodohospodárska oblasť. Najvýznamnejšia zásobáreň pitnej vody na Slovensku. Celkové zásoby podzemnej vody sa tu odhadujú na 10 mld. m³ podzemnej vody.) • Trnava • Nitra (/77 610 obyv., 174 m n.m./ Najstaršie osídlenie pochádza zo staršej doby kamennej (5 lokalít v centre mesta). Nález najstaršej rímskej mince na Slovensku (Aes grave). Najstaršia písomná správa o Nitre sa viaže na roku 824 - 830, keď dal knieža Pribina, sídliaci v Nitre postaviť kostolík, ktorý vysvätil roku 830 soľnohradský arcibiskup. Knieža Mojmír okolo roku 830 vyhnal Pribinu a nitrianske kniežatstvo pričlenil k moravskému, čím položil základy Veľkej Moravy.) • Kostoľany pod Tríbečom (/342 obyv., 242 m. n.m./. Na svahu nad obcou stojí národná kultúrna pamiatka rímskokatolícky kostol sv. Juraja so zachovanými stredovekými freskami. Na základe archaického typu architektúry ako aj najnovších výsledkov archeologického výskumu na priľahlom cintoríne z 11.-18. storočia bol kostol postavený najneskôr na prelome 10. a 11. storočia. Nie je však vylúčené, že kostol bol postavaný ešte skôr, dokonca na konci existencie Veľkej Moravy.) • Hrad Gýmeš (/(/514 m n.m./ Hrad dal postaviť pravdepodobne v rokoch 1253 – 1270 na mieste starého hradiska Ivankov syn Ondrej, účastník bitky pri Slanej. Podľa starodávnej tradície pútí na hrad, ktorú založil Pavol Forgáč v polovici 18. storočia, vítali pri vstupe na hrad hostí tzv. lopatovým tancom, t.j. štyrmi údermi lopatou po zadnej časti tela.) • Ružomberok • Malinô Brdo (Ubytovanie Hotel Malina).

2.deň

NP Veľká Fatra

Malinô Brdo (/Lyžiarske stredisko nachádzajúce sa v pohorí Veľká Fatra pri Ružomberku. Počiatky lyžiarskeho strediska siahajú do druhej polovice 20. storočia, kedy bol vybudovaný hotel Malina. Dňa 21. júla 1964 bol vydaný súhlas Mestského národného výboru v Ružomberku k stavbe kabínkovej lanovky z Hrabova.) • Vrch Sidorovo (/1 099 m n.m./ Vrch predstavuje masív nachádzajúci sa vo Veľkej Fatre nad Ružomberkom. Je vytvorený vápencom a dolomitmi. Je najvyšším vrcholom hrebeňa Veľkej skaly /912 m n.m./, nachádzajúci sa na jej južnom konci.) • Ružomberok (/26 355 obyv., 494 m n.m./ Uvádza sa od roku 1233. V roku 1318 po príchode nemeckých kolonistov baníkov získala obmedzené mestské práva. Koncom 19. storočia vznikli prvé závody-papierne, (papierenský mlyn tu bol už od roku 1721), celulózky, zápalkáreň a spracovanie bavlny, bryndziareň.) • Vrch Čebraď (/1 054,2 m n.m./ Predstavuje zalesnený vrch v severnej časti Veľkej Fatry, približne 2 km severozápadne od Ružomberka, nad jeho mestskou časťou Rybárpole. Z vrcholu je výhľad na mesto Ružomberok.) • Malinô Brdo (Ubytovanie Hotel Malina)

3.deň

Veľká Fatra

Malinô Brdo (/Lyžiarske stredisko nachádzajúce sa v pohorí Veľká Fatra pri Ružomberku.) • Vlkolínec (Rozkladá sa vo Veľkej Fatre vo výške 760 m. n.m. pod vrchom Sidorovo /1 099 m n.m./. Predstavuje najzachovalejší a najucelenejší celok pôvodnej ľudovej architektúry. Ide o dvojradovú hromadnú ulicovku s trojpriestorovými drevenicami. Dominantou je zrubová zvonica z roku 1770 a zrubová studňa. Je pamiatkovou rezerváciou ľudovej architektúry a ako pozoruhodne zachovaný sídelný celok je od roku 1993 zapísaný do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.) • Biely Potok (Je mestskou časťou Ružomberka na jeho južnom konci. Biely Potok sa rozkladá po oboch brehoch rieky Revúca v ústí Revúckej doliny, ktorá oddeľuje pohoria Veľká Fatra a Nízke Tatry.) (/1 461 m n.m./ Leží v severnej časti Veľkej Fatry medzi Malou Smrekovicou /1 485 m n.m./ a Malinným /1 209 m n.m./.) • Malinô Brdo (Ubytovanie Hotel Malina)

4.deň

Veľká Fatra - Chočské vrchy

Malinô Brdo (Lyžiarske stredisko nachádzajúce sa v pohorí Veľká Fatra pri Ružomberku.) • Ružomberok (/26 355 obyv., 494 m n.m./ Uvádza sa od roku 1233. V roku 1318 po príchode nemeckých kolonistov baníkov získala obmedzené mestské práva. Koncom 19. storočia vznikli prvé závody-papierne, (papierenský mlyn tu bol už od roku 1721), celulózky, zápalkáreň a spracovanie bavlny, bryndziareň.) • Lúčky (/1 635 obyv., 598 m. n.m./ Obec leží v údolí riečky Teplianka, obklopená lesmi v Chočskom podhorí, geomorfologickej časti Liptovskej kotliny. prostred dediny sa nachádzajú Lúčanské travertíny a Lúčanský vodopád, ktoré tvoria akúsi prirodzenú hranicu medzi dedinou a kúpeľmi.) • Vrch Predný Choč (/1 249 m. n.m./ Leží v hrebeni, ktorý vybieha z Veľkého Choča juhozápadným smerom cez Zadný Choč /1 288 m n. m./ a Kopu /1 219 m n. m./. Výhľady sú najmä zo skalnatých brál na južných svahoch.) • Malinô Brdo (Ubytovanie Hotel Malina)

5.deň

Veľká Fatra - Liptov - Gemer - Slovenské rudohorie

Malinô Brdo (/Lyžiarske stredisko nachádzajúce sa v pohorí Veľká Fatra pri Ružomberku.) • Ružomberok (/26 355 obyv., 494 m n.m./ Uvádza sa od roku 1233. V roku 1318 po príchode nemeckých kolonistov baníkov získala obmedzené mestské práva. Koncom 19. storočia vznikli prvé závody-papierne, (papierenský mlyn tu bol už od roku 1721), celulózky, zápalkáreň a spracovanie bavlny, bryndziareň.) • Liptovská Mara (Vodná nádrž vznikla na rieke Váh v Liptovskej kotline. Má rozlohu 21,6 km² a maximálnu hĺbku 43m. Vodné dielo nesie meno jednej zo zatopených obcí. Vodná nádrž zadrží až 363 mil. m³ vody pomocou vyrovnávacej nádrže pri Bešeňovej, čo umožňuje lepšie využitie vodnej energie na ďalších elektrárňach na Váhu.) • Liptovský Mikuláš • Východná (/2 151 obyv., 775 m n.m./ Poloha obce na dôležitej komunikácii znamenala prosperitu v časoch mieru, no aj rabovanie a úpadok v časoch vojen a vojenských ťažení. Už v roku 1312 prechádzali Liptovom oddiely Matúša Čáka, ktoré sa zapojili do bitky pri Rozhanovciach. V nepokojnom 15. storočí to boli husitské, Huňadyovské a Jiskrove vojská, ktoré zanechali za sebou biedu. Rozvoj obce znamenalo zavedenie povinnej školskej dochádzky, čo v roku 1780 vyvolalo výstavbu katolíckej a neskôr aj evanjelickej školy. Z Východnej bol 16. augusta 1841 organizovaný prvý národný výstup na Kriváň, ktorý zorganizovali Štúrovci.) • Poprad • Hranovnica ((/3 204 obyv., 613 m. n.m./ Obec sa nachádza v centrálnej časti Vikartovskej priekopy, 10 km južne od metropoly Spiša a Tatier – Popradu.) • Vernár (/570 obyv., 778 m. n.m./ Rázovitá horská obec na hranici Slovenského Raja a Nízkych Tatier. Obec známa už od roku 1310 pod názvom Villa Verneri. Obyvatelia sa zaoberali drevorubačstvom a výrobou šindľov.) • Telgárt • Muráň • Revúca • Jelšava • Hrádok (Ubytovanie Hotel Hrádok.)

6.deň

Slovenské rudohorie - Stolické vrchy

Hrádok • Jelšava (/3 312 obyv., 259 m n.m./  Mesto sa rozprestiera sa na rozhraní Slovenského rudohoria a Slovenského krasu. Je mestom s bohatou baníckou a železiarskou tradíciou ako i remeselnou výrobou. Nachádza sa na medzinárodnej turistickej trase Gotická cesta.) • Brdárka (/66 obyv., 569 m n.m./  Rozprestiera sa v malebnom údolí v Slovenskom rudohorí vo výške 555 m n. m., na južnom úbočí hory Veľký Radzim. V obci aj v blízkom okolí vyvierajú viaceré pramene kvalitnej pitnej vody. Súčasní Brdárčania pracujú zväčša na domácich hospodárstvach a v obci pôsobí občianske združenie Alter Nativa, ktoré propaguje permakultúru a zaoberá sa obnovou výnimočných ovocných, najmä čerešňových sadov a výstavbou drobných štruktúr v obci.) • Vrch Veľký Radzim (/990,5 m n.m./ je najvyšším vrchom v Revúckej vrchovine. Vrchol je súčasťou horského masívu, ktorý sa vypína južne od údolia Slanej. Plošne neveľký, no výrazný masív má v západnej časti nepatrne nižší vrchol, nazvaný Malý Radzim. Vrcholová časť je rovnako ako prevažná väčšina vrchu zalesnená, preto sú výhľady obmedzené.) • Hrádok (Ubytovanie v Hoteli Hrádok)

7.deň

Stolické vrchy - Spišsko-gemerská kras

Hrádok • Ochtinská aragonitová jaskyňa (Vchod do rozlohou malej, ale mimoriadne krásnej a veľmi zaujímavej Ochtinskej aragonitovej jaskyne bol objavený koncom roku 1954 pracovníkmi geologického prieskumu, pri razení prieskumnej štôlne Kapusta. Jaskynné priestory sa rozkladajú na severnom svahu Horného Hrádku. Ochtinská jaskyňa je pozoruhodná najmä tým, že vznikla vo vápencových horninách staropaleozoickej (staroprvohornej) doby, kým ostatné jaskyne na území Slovenska sú vyhĺbené v mladších druhohorných vápencoch (mezozoikum). Ďalšou osobitosťou je aragonitová výzdoba, hoci výzdobu dosiaľ známych slovenských jaskýň tvorí vápenec. Aragonit je nerast, chemicky síce zhodný s kalcitom (vápencom - CaCO₃), líši sa však od neho tým, že kryštalizuje v kosoštvorcovej a vápence v trigonálnej sústave. Vstupnou chodbou, vyrúbanou v kryštalických vápencoch pozdĺž mohutnej tektonickej línie sa vchádza do Vstupnej siene bez jaskynnej výzdoby. Celková dĺžka vstupnej chodby je asi 145 m a nachádza sa 30 m nad pôvodným vchodom - štôlňou Kapusta.) •  Ochtiná (/548 obyv., 338 m n.m./ V obci stojí gotický kostol so vzácnou freskovou výmaľbou s figurálnymi motívmi, ktorá pochádza z polovice 14. storočia.) •  Štítnik •  Rožňava (/18 942 obyv., 313 m n.m./ Administratívne a hospodárske centrum Gemerskej železorudnej oblasti. Bývalé banícke mesto (ťažilo sa zlato) spomínané už roku 1291. Zemepanským mestom sa stala roku 1382. Od roku 1410 slobodné kráľovské mesto.) • Hrádok (Ubytovanie v Hoteli Hrádok

8.deň

Slovenské rudohorie - Stolické vrchy

Hrádok •  Jelšava (/3 171 obyv., 259 m n.m./ Je mestom s bohatou baníckou a železiarskou tradíciou ako i remeselnou výrobou. Nachádza sa na medzinárodnej turistickej trase Gotická cesta. Jelšava leží v mieste styku Revúckej vrchoviny, Slovenského krasu a Juhoslovenskej kotliny, na sútoku rieky Muráň a potoku Jordán. V meste pôsobila v rokoch 1968-1990 sovietska vojenská posádka, ktorá si vybudovala vlastnú štvrť s ubytovaním a školou.) • Hrádok (Ubytovanie v Hoteli Hrádok)

9.deň

Slovenské rudohorie - Nízke Tatry - Kremnické vrchy - Vtáčnik - Bratislava

Hrádok • Jelšava • Revúca (/11 770 obyv., 318 m n.m./  Okresné mesto sa rozprestiera v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria, na pomedzí Stolických vrchov a Revúckej vrchoviny, pod majestátnym Kohútom /1 409 m n.m./. Nachádza sa na sútoku vodných tokov Zdychava a Muráň.) • Tisovec • Brezno • Podbrezová • Nemecká • Slovenská Ľupča • Ľupčiansky hrad (Zachovalý, udržiavaný hrad na vysokom brale nad obcou Slovenská Ľupča. Dominanta širokého okolia. Obývaný je nepretržite od stredoveku. Kráľovský hrad na tomto mieste sa spomína od roku 1250. Strážil cestu vedúcu údolím Hrona. Bol centrom panstva, ktoré do roku 1424 a v rokoch 1546 - 1572 bolo korunným majetkom.) • Banská Bystrica • Nitra • Bratislava