1.deň

Bratislava - Ponitrie - Štiavnické vrchy

Bratislava • Žitný ostrov (Chránená vodohospodárska oblasť. Najvýznamnejšia zásobáreň pitnej vody na Slovensku. Celkové zásoby podzemnej vody sa tu odhadujú na 10 mld. m³ podzemnej vody.) • Trnava • Nitra (/77 610 obyv., 174 m n.m./ Najstaršie osídlenie pochádza zo staršej doby kamennej (5 lokalít v centre mesta). Nález najstaršej rímskej mince na Slovensku (Aes grave). Najstaršia písomná správa o Nitre sa viaže na roku 824 - 830, keď dal knieža Pribina, sídliaci v Nitre postaviť kostolík, ktorý vysvätil roku 830 soľnohradský arcibiskup. Knieža Mojmír okolo roku 830 vyhnal Pribinu a nitrianske kniežatstvo pričlenil k moravskému, čím položil základy Veľkej Moravy.. Návšteva Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre, ktoré bolo založené v roku 1922 v Bratislave a nachádzalo sa v budove na Vajanskom nábreží, kde v súčasnosti sídli Slovenské národné múzeum. Počas 2. svetovej vojny bola budova múzea poškodená, z tohto dôvodu v roku 1960 bolo sídlo múzea premiestnené do Nitry. Dnes sa expozície rozprestierajú na ploche cca 8 900 m², okrem výstavných priestorov je súčasťou múzea aj skanzen, Nitrianska poľná železnica a knižnica. Celková plocha areálu múzea dnes zaberá rozlohu viac ako 30 hektárov.) • Zlaté Moravce • Tekovská Breznica •  Nová Baňa • Rozhľadňa Háj (Rozhľadňa má celkovú výšku 21 metrov, stojí v nadmorskej výške 625 m n. m. a patrí medzi najkrajšie vyhliadkové lokality nad mestom Nová Baňa. Nachádza sa v lokalite bývalého kameňolomu, v ktorom sa v minulosti vyrábali mlynské kamene. Vyhliadková veža je súčasťou náučného chodníka Zvonička s dĺžkou viac ako 6 km a ponúka výhľady Novú Baňu, Štiavnické vrchy, Pohronský Inovec a Vtáčnik.) • Počúvadlianske jazero (Ubytovanie Penzión Topky).

2.deň

CHKO Štiavnické vrchy

Štiavnické vrchy (Štiavnické vrchy sú reliktom rozsiahlej vulkanickej stavby z obdobia mladšieho neogénu. V počiatočnej etape sa sformoval andezitový stratovulkán s centrálnou zónou v oblasti Hodruše-Hámrov a Banskej Štiavnice. Hlavnou ekonomickou atraktivitou územia v minulosti boli zásoby vzácnych zlatých, strieborných, medených a iných rúd. Baníctvo postupne strácalo ekonomický význam, strata sa ešte zvýraznila budovaním dopravných spojov mimo územia, takže Banská Štiavnica a iné obce museli preorientovať svoje ekonomické zameranie) • Vrch Sitno (/1 009 m n. m./ Je najvyšší vrch pohoria Štiavnické vrchy a je považovaný za kolísku európskej horskej turistiky. Steny z andezitu obklopujú z troch strán vrchol, na ktorom je rozhľadňa a Vysielač Sitno.).• Sitniansky hrad (Hrad bol vybudovaný na jedinej prístupovej ceste z východnej strany Sitna, boli využité staré ochranné valy, ku ktorým bola vybudovaná aj priekopa. Hrad zohral významnú úlohu pri obrane stredoslovenských miest pred tureckým nebezpečenstvom v 16. storočí. ) • Svätý Anton (/1 239 obyv.,494 m n.m./ Prvá písomná zmienka o obci Svätý Anton pochádza z roku 1266. V roku 757 udelila panovníčka Mária Terézia obci právo o konaní 4 trhov do roka a to: 2.februára, 3.mája, 10.augusta a 10.novembra. Dominantou obce Svätý Anton je barokovo-klasicistický kaštieľ, ktorý bol postavený na mieste menšieho opevneného hradu spomínaného už v 15. storočí. Kaštieľ slúži ako múzeum od roku 1962, v súčasnosti sa v ňom nachádza umelecko-historická a poľovnícka expozícia.)  • Počúvadlianske jazero (Ubytovanie Penzión Topky)

3.deň

CHKO Štiavnické vrchy

Banská Štiavnica (/9 478 obyv.,621 m n.m./, Historické slobodné kráľovské banské mesto na strednom Slovensku s výrazne multikultúrnou minulosťou. Známe je ťažbou kovov (najmä striebra), významnou banskou legislatívou, samosprávou a akademickou tradíciou. Mesto predstavuje mestskú pamiatkovú rezerváciu (MPR) od roku 1950 a zároveň centrom CHKO Štiavnické vrchy. Dňa 11. decembra 1993 bolo ako "historické mesto Banská Štiavnica a technické pamiatky jeho okolia" zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.) • Štiavnické Bane (Vznikla z dvoch sídelných celkov: osady Sigelsberg a osady Vindšachta. Prvá zmienka o Sigelsbergu je z roku 1352. Osada sa neskôr stala súčasťou hradného, od 17. storočia komorského, panstva Šášov. Lokalita Vindšachta je známa najmä baníctvom. V roku 1648 zriadili v obci banskú erárnu nemocnicu pri kostole, ktorú koncom 19. storočia presťahovali do Banskej Štiavnice.) • Počúvadlianske jazero (Ubytovanie Penzión Topky)

4.deň

Štiavnické vrchy - Krupinská planina

Banská Štiavnica (/9 478 obyv.,621 m n.m./ Historické slobodné kráľovské banské mesto na strednom Slovensku s výrazne multikultúrnou minulosťou.) • Vyhne ((/1 134 obyv. 350 m n.m./ Stará banícka, pivovarnícka, železiarska, strojárska a kúpeľná obec. Ležia na strednom Pohroní, pod severnými svahmi severozápadnej časti Hodrušskej hornatiny Štiavnických vrchov, v úzkej doline ústiacej do doliny Hron. Obec sa rozprestiera pod stredom Vyhnianskej doliny. Vyhne najviac preslávila železitá termálna voda a liečebné kúpele. Vznik kúpeľov vo Vyhniach je spojený s ťažbou železnej rudy. Podľa ústneho podania, keď baníci začali raziť štôlňu na úbočí obrátenom na juh, sotvaže vyhĺbili sto krokov, dostali sa k prameňu vody nieže teplej, lež priam horúcej.) • Kamenné more na úpätí vrchu Kamenná (Vrch Kamenná /502 m n.m./ Rozlohou najväčšie kamenné more v sopečnej časti Karpát a jedno z najstarších chránených území na Slovensku. Je tvorené predovšetkým ryolitovými balvanmi červenkastej a belasej farby..) • Počúvadlianske jazero (Ubytovanie Penzión Topky)

5.deň

Štiavnické vrchy - Pohronský Inovec - Cerová vrchovina

Banská Štiavnica (/9 478 obyv.,621 m n.m.), Historické slobodné kráľovské banské mesto na strednom Slovensku s výrazne multikultúrnou minulosťou.) • Babiná • Krupina (/7 527 obyv., 262 m n.m./ (Jedno z najstarších miest na Slovensku. Prvé privilégia dostalo pravdepodobne v roku 1238 ktoré boli 15. 12. 1244 obnovené.) • Devičie • Bzovík • Dudince (/1 369 obyv., 144 m n.m./ Pri obci na svahu kopca Gestenec vyvierajú 4 výdatné liečivé zemité, slané, sírno-uhličité minerálne pramene, ktoré majú mimoriadne priaznivé chemické zloženie, a preto patria k našim najcennejším minerálnym vodám. Okolo prameňov sú hrubé uloženiny, ktoré sa usadzovali 80 - 100 000 rokov.) • Lišov (/219 obyv., 182 m n.m./ Malá obec rozprestierajúca sa na najjužnejších výbežkoch Štiavnických vrchov. Obec patrí medzi typicky hontianske, dodnes sa tu zachovalo množstvo zvykov a tradícií. Je tu obľúbené pestovanie viniča a výroba vína. Na okraji obce sa nachádzajú kamenné obydlia, z ktorých mnohé sú dodnes funkčné. Vznikli pravdepodobne ako útočisko obyvateľov pred dobyvateľmi v období tureckých nájazdov. Ide o malé izbietky, ale aj veľké priestranné haly vysekané v skalných dutinách a jaskyniach z pieskovcov a tufov. Tieto obydlia nájdeme až na dvoch miestach, v centre obce a necelý kilometer za obcou tzv. Drienovské kamenné obydlia, ktoré v minulosti údajne patrili ako sklad vína panovníčke Márii Terézii.) • Lučenec (/25 614 obyv., 194 m n.m./ Obec v severozápadnej časti Lučeneckej kotliny. Vznikla až v 17.storočí pod hradom rovnakého mena. Najstaršia zmienka je z roku 1332.) • Fiľakovo (/9 861 obyv., 193 m n.m./ Vyvinulo sa na zemepanské mesto z fiľakovského podhradia. Najstaršia zmienka pochádza z roku 1255. Roku 1553 dobytý tureckými vojskami a bol pod tureckou kontrolou až do 17.storočia ) • Radzovce (Ubytovanie RS Obručná.)

6.deň

Cerová vrchovina

Radzovce • Mačacia (Lávový pokrov a kameňolom Mačacia predstavuje čazaltový lávový pokrov východne od Šiatorskej Bukovinky v Cerovej vrchovine na pravej strane doliny Šiatorského (predtým Bukovinského) potoka oproti vrchu Šiator (660 m n. m.). V telese pokrovu, asi 2 km východne od Šiatorskej Bukovinky, otvoril v roku 1880 švédsky podnikateľ Alfonz Jansen kameňolom Mačacia (Mačkaluk, maď. Macskalyuk), v ktorom sa vyrábali najmä dlažobné kocky („mačacie hlavy“) a z odpadu drvený bazalt. ) • Hrad Šomoška (/477 m n.m./, tiež hrad Drienov je zrúcanina hradu v chotári obce Šiatorská Bukovinka. Hrad založili koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia Kačičovci. Bol stavaný z čadičových kvádrov, ktoré boli ťažené priamo v hradnom kopci. Pri stavbe bol odkrytý známy „kamenný vodopád“. V roku 1310 sa stal majetkom Matúša Čáka.) • Radzovce (Ubytovanie RS Obručná.)

7.deň

CHKO Cerová vrchovina

Radzovce • CHKO Cerová vrchovina (Jedna zo 14 chránených krajinných oblastí na Slovensku. Založená bola v roku 1989 a má rozlohu 16 280 ha. Pohorie Cerovej vrchoviny patrí medzi najmladšie pohoria na Slovensku. Toto pohorie sa v pliocéne a najstaršom pleistocéne vyklenulo do klenby. Vykleňovaním sa rozlámalo a vznikli zlomy, do ktorých sa dostala bazaltová láva a tak vznikol pestrý sopečný reliéf.) • Šiatorská Bukovinka (/274 obyv., 240 - 320 m n.m./ Obec leží v hornej časti potoka Belina a Bukovinského potoka neďaleko štátnej hranice s Maďarskom.) • Vrch Karanč (/725,1 m n.m./ Najvyšší vrch Cerovej vrchoviny. Nachádza sa na slovensko-maďarskej hranici, čo dokladá i pôvodne strážna veža na vrchole. Karanč je porastený zmiešaným lesom, čo znemožňuje výhľady. Tie však umožňuje vyhliadková oceľová veža na vrchole, ktorá pôvodne slúžila na ochranu hranice, ktorá vedie týmto vrchom.) • Radzovce (Ubytovanie RS Obručná.)

8.deň

CHKO Cerová vrchovina

Radzovce • Cerová vrchovina (Pomerne nízka vrchovina medzi Ipľom a Rimavou. Pozostáva z treťohorných hornín, najmä pieskov, pieskovcov a slienitých pieskovcov, cez ktoré prenikajú vrstvy andezitovej lávy bochníkovitého tvartu, tzv. lakolity. Najtypickejšie andezitové kupy predstavujú Karanč /725 m n.m./ a Šiator /660 m n.m./. Krajinnú scenériu ďalej spestrujú čadičové prúdy (Pohanský vrch /569 m n.m., Monosa /584 m n.m. a Veľký Bučoň /514 m n.m./) a čadičové výplne sopečných komínov (Fiľakovský hradný vrch, Ragač a iné), ako aj poklesnuté kryhy.) • Radzovce (Ubytovanie RS Obručná.)

9.deň

Cerová vrchovina - Pohronský Inovec - Vtáčnik - Bratislava

Radzovce • Fiľakovo (/9 861 obyv., 193 m n.m./ Vyvinulo sa na zemepanské mesto z fiľakovského podhradia. Najstaršia zmienka pochádza z roku 1255. Roku 1553 dobytý tureckými vojskami a bol pod tureckou kontrolou až do 17. storočia.) • Lučenec • Halič (/1 661 obyv., 274 m n.m./ Obec vznikla asi v 12. storočí pod hradom, ktorý bol sídlom panstva rodu Tomajovcov, od 15. storočia Lossonczyovcov a v rokoch 1554-1848 Forgáchovcov.) • Veľký Krtíš • Plášťovce • Levice (/31 440 obyv.,163 m n.m. / Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1156. Nové Levice sa začali rozvíjať okolo stredovekého hradu, ktorý postavili koncom 13. storočia na nevysokom kopci, obklopenom močiarmi, ktorý sa stal strediskom Tekovskej stolice.) • Levický hrad (Zrúcanina hradu s kaštieľom v podnoží, pôvodne postavenom na ostrovnom brale.) • Tlmače • Nitra • Bratislava