1.deň

Bratislava - Trnava - Košice - Humenné - Zemplín

Bratislava • Žilina • Košice • Humenné (/30 006 obyv., 156 m n.m./ Mesto nachádzajúce sa v severovýchodnej časti východného Slovenska, v údolí rieky Laborec, v geomorfologickom celku Ondavská vrchovina. Vzniklo zo starej slovanskej osady pri rieke Laborec, o ktorej prvá písomná zmienka pochádza z roku 1317. Ďalšia história mesta je nerozlučne spätá s viac ako 350-ročnou érou Drugethovcov, následne Csákyovcov a Andrássyovcov. Možná návšteva Vihorlatskej hvezdárne, založenej v roku 1952 a v súčasnosti je významným centrom astronomického vzdelávania, propagácie a pozorovaní v regióne Horného Zemplína.) • Viniansky hrad (/320 m n.m./ Zrúcanina gotického hradu z 13. storočia pri obci Vinné v okrese Michalovce. Postavený bol na sopečnej kryhe na južných výbežkoch Vihorlatských vrchov Zbúraný bol na začiatku 18. storočia. Hrad postavili pravdepodobne v druhej polovici 13. storočia na ochranu cesty, ktorá viedla do Poľska. Hrady v neďalekom Brekove a Jasenove mali podobnú funkciu. V súčasnej dobe na hrade Vinné pôsobí o.z. Zemplínsko-užská hradná cesta, ktorá sa snaží o obnovu hradu.) • Pivnica Orechová (Vinárstvo v Orechovej - Pivnica Orechová, sa datuje od roku 1994 a je pokračovaním histórie Šľachtiteľskej stanice Orechová. Šľachtiteľská stanica bola súčasťou Komplexného výskumného ústavu vinohradníckeho a vinárskeho v Bratislave a bola v Orechovej zriadená v roku 1966.) • Slovenské Nové Mesto • Borša (Ubytovanie Kaštieľ Rákoczi.)

2.deň

Dolný Zemplín - Tokajská vinohradnícka oblasť

Slovenské Nové Mesto (/1 080 obyv.,102 m n.m./ Do roku 1918 a v rokoch 1938 až 1945 bola obec súčasťou uhorského mesta Nové Mesto pod Šiatrom (Sátoraljaújhely). Po Trianonskej zmluve bolo mesto rozdelené na dve časti hranicou vedúcou cez rieku Roňava. Menšia východná časť mesta, ako aj železničné trate a železničná stanica boli trianonskou komisiou pričlenené do novovznikajúceho Česko-Slovenska.) • Vinohradnícka oblasť Tokaj (Vinohradnícka oblasť Tokaj je geograficky uzatvorená oblasť vinohradníctva a vinárstva v povodí rieky Bodrog, severne na Slovensku ohraničená Zemplínskymi vrchmi, vrchom Rozhľadňa /469 m n.m./ a na juhu v Maďarsku ohraničená sútokom riek Tisa a Bodrog. Je historickou aj teritoriálnou súčasťou veľkého tokajského regiónu, ktorého väčšia časť sa rozprestiera na území Maďarska (cca 5 000 ha). Na Slovensku je zákonom delimitovaných 907 ha. Ide o plošne najmenšiu vinohradnícku oblasť na Slovensku.) • Slanská huta • Veľký Milič (/895 m n.m./ Vrch v Slanských vrchoch, krajinnom celku Matransko-slanskej oblasti. Leží na štátnej slovensko-maďarskej hranici. Vrchol pokrýva súvislý lesný porast, ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít s redšou vegetáciou, no tiež z neďalekej rozhľadne je možné pozorovať okolité vrcholy Slanských vrchov a Zempléni-hegységu, Košickú kotlinu, Východoslovenskú nížinu, Vihorlatské vrchy, Volovské vrchy a výnimočne aj Tatry.) • Borša (Ubytovanie Kaštieľ Rákoczi.)

3.deň

Dolný Zemplín - Zemplínske vrchy - CHKO Latorica

Slovenské Nové Mesto (/1 080 obyv.,102 m n.m./) • Vrch Tarbucka (/277,5 m n./. Vrch vo Východoslovenskej rovine, krajinnom celku Východoslovenskej nížiny. Leží nad obcou Veľký Kamenec. Vrchol pokrýva nesúvislá, zväčša nízka vegetácia, ktorá umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach tak umožňuje výhľad na široké okolie.) • Zemplínske vrchy (S rozlohou 101 km² patria medzi menšie pohoria a najvyšší vrch Rozhľadňa dosahuje /469 m n./. Zemplínske vrchy odvodňuje rieka Bodrog a patrí do teplej klimatickej oblasti. Vyššie polohy pokrýva listnatý les, nižšie – najmä južné stráne sú poľnohospodársky využívané na pestovanie ovocia.) • CHKO Latorica (Druhé nížinné chránené územie na Slovensku. Nachádza sa na juhovýchodnom Slovensku v okresoch Trebišov a Michalovce. Vyhlásená bola v roku 1990 s rozlohou 156,2 km² (15 620 ha). Časť rozvodia s rozlohou 4 404,7 ha bola 26. mája 1993 zaradená do zoznamu Ramsarských lokalít medzinárodného významu. Krajinná oblasť pozostáva zo sústavy ramien, obklopených naplavenými lesmi a mokraďami. Najvýraznejším prvkom je zriedkavá biocenóza vody a močiarov, ktorá je jedinečná na Slovensku.) • Klin nad Bodrogom ((185 obyv., 94 m n.m./ Obec leží na rieke Bodrog. V katastrálnom území obce sa nachádza najnižšie položené miesto na Slovensku s nadmorskou výškou 94,3 m n. m.).• Borša (Ubytovanie Kaštieľ Rákoczi.)

4.deň

Dolný Zemplín - Zemplínske vrchy - Východoslovenská rovina

Slovenské Nové Mesto (/1 080 obyv.,102 m n.m./) • Zemplínske vrchy (S rozlohou 101 km² patria medzi menšie pohoria a najvyšší vrch Rozhľadňa dosahuje /469 m n./. Zemplínske vrchy odvodňuje rieka Bodrog a patrí do teplej klimatickej oblasti. Vyššie polohy pokrýva listnatý les, nižšie – najmä južné stráne sú poľnohospodársky využívané na pestovanie ovocia.) • Vrch Rozhľadňa (/469 m n./. Najvyšší vrch pohoria Zemplínske vrchy, krajinného celku Matransko-slanskej oblasti. Vrch sa nachádza v strednej časti pohoria, nad obcami Veľká Tŕňa a Kašov. Vrch je husto porastený, čo znemožňuje ucelenejšie výhľady. Severne susedí Veľký vrch /434 m n. m./, juhovýchodne pokračuje masív nepomenovanou kótou 465 m n. m. Na severnom úpätí pramení Veľkotŕňanský potok, smerujúci južným smerom do Roňavy. Na východných svahoch prameniaca riečka Ošva tečie cez Kašov a následne stáča svoj tok južným smerom k Bodrogu.).• Nové Mesto pod Šiatrom (maď. Sátoraljaújhely) Mesto v Maďarsku v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe v Šiatronovomestskom okrese.) • Borša (Ubytovanie Kaštieľ Rákoczi.)

5.deň

Dolný Zemplín - Slanské vrchy - Košická kotlina - Slovenské Rudohorie

Slovenské Nové Mesto (/1 080 obyv.,102 m n.m./) • Slanec (/1 481 obyv., 343 m n./. Nad obcou sa rozprestiera Slanecký hrad. Zrúcanina gotického hradu pôvodne pochádza z prvej polovice 13. storočia. Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1281. Prvotnou stavbou bola obytná, trojpodlažná veža s obrannou ochodzou. Rozšírený bol v 14. a 15. storočí. Hrad zanikol v roku 1679 počas protihabsburských stavovských povstaní. V súčasnosti prebieha jeho konzervácia.).• Archeoskanzen Nižná Myšľa (/1 615 obyv., 235 m n.m./ j Dôkazy o prítomnosti pravekých ľudí v okolí obce pochádzajú už z paleolitu (kamenné nástroje, úštepy). Neskôr sa tu nachádzala opevnená osada otomansko-fuzesabonskej kultúry (asi 1800 - 1700 pred Kr.). V časti Varhégy, archeologické nálezisko z doby bronzovej. V tejto lokalite boli objavené nálezy z otomanskej kultúry a od roku 1977 tu realizuje Archeologický ústav SAV a Východoslovenské múzeum systematický archeologický výskum.) • Košice (/225 044 obyv.,208 m n.m./) • Kysak (Ubytovanie Škola v prírode Kysak.)

6.deň

Slovenské rudohorie - Čierna Hora

Kysak (/1 428 obyv.,260 m n.m./ Významnými rokmi v histórii obce sa stali rok 1870, keď bola spustená do prevádzky železničná trať Košice - Kysak - Prešov a rok 1872, keď došlo k dobudovaniu Košicko-bohumínskej železničnej magistrály, ktorá sa v Kysaku napojila na úsek Kysak - Košice. Z Kysaku sa stal významný železničný uzol. ) • Hrad Kysak (/498 m n.m./. Zvyšky ruín pôvodného hradu nad rovnomennou obcou v pohorí Čierna hora. Zvyšky zrúcanín hradu ležia severozápadne od obce Kysak, na vrchu Hrad, nad údolím rieky Hornád.). • Kysacký hrad (/498 m n.m./. Zvyšky ruín pôvodného hradu nad rovnomennou obcou v pohorí Čierna hora. Prvá písomná zmienka je z roku 1423. Postaviť si ho dali drienovskí páni. Kysacký hrad zanikol na prelome 15. a 16. storočia.).• Skalka - vyhliadka • Kysak (Ubytovanie Škola v prírode Kysak.)

7.deň

Slovenské rudohorie - Čierna hora

Kysak (/1 428 obyv.,260 m n.m./ Významnými rokmi v histórii obce sa stali rok 1870, keď bola spustená do prevádzky železničná trať Košice - Kysak - Prešov a rok 1872, keď došlo k dobudovaniu Košicko-bohumínskej železničnej magistrály,) • Čierna hora (/Krajinný celok v Slovenskom rudohorí. Pohorie Čierna hora sa nachádza severne od mesta Košice a obklopujú ho na juhu a východe Košická kotlina, na severovýchode a severe Šarišská vrchovina. Najvyšším vrchom je Roháčka /1 028,5 m n. m./ na západnom konci pohoria. Na území pohoria je na Hornáde vybudovaná priehrada Ružín. Čierna hora sa využíva najmä na lesné hospodárstvo a turizmus. Podnebie je mierne teplé, vo vrcholových častiach chladné. V januári priemerne -5 °C, v júli priemerne 16,5 °C. Ročne spadne priemerne 700 – 800 mm zrážok. ). • Vrch Sivec (/780,8 m n.m./. Vrch v pohorí Čierna hora, krajinnom celku Slovenského rudohoria. Leží nad údolím Hornádu, nad osadou Ružín (Malá Lodina). Vrchol pokrýva súvislý lesný porast no vďaka skalnatým častiam umožňuje zaujímavé výhľady. Z vhodných lokalít je tak možné pozorovať okolité vrcholy pohoria, no tiež Branisko, Bachureň, Čergov, Slanské vrchy, Volovské vrchy a Vysoké Tatry).• Kysak (Ubytovanie Škola v prírode Kysak.)

8.deň

Slovenské rudohorie - Čierna hora

Kysak (/1 428 obyv.,260 m n.m./ Významnými rokmi v histórii obce sa stali rok 1870, keď bola spustená do prevádzky železničná trať Košice - Kysak - Prešov a rok 1872, keď došlo k dobudovaniu Košicko-bohumínskej železničnej magistrály,) • Vodná nádrž Ružín (/Krajinný celok v Slovenskom rudohorí.). • Vrch Sivec (Ružín je priehradná nádrž, resp. sústava vodných diel Ružín I. a Ružín II. na rieke Hornád juhovýchodne od obce Margecany, ktorá tvorí zdroj úžitkovej vody pre priemysel a tepelnú energetiku. Vodná nádrž má zásobný objem 45,3 miliónov kubických metrov a zatopená plocha je 3,9 štvorcových kilometrov. Dĺžka priehrady je 14 kilometrov. Cez priehradu vedie železničný Ružínsky viadukt.).• Kysak (Ubytovanie Škola v prírode Kysak.)

9.deň

Čierna hora - Popradská kotlina - Považie - Bratislava

Kysak • Spišská Nová Ves (/34 544 obyv., 430 m n.m./ Okresné mesto rozprestierajúce sa v južnej časti Hornádskej koltiny, na oboch brehoch rieky Hornád. Je hospodárskym, administratívnym a kultúrnym centrom Spiša a dôležitou cestnou a železničnou križovatkou. Mesto je východiskom do národného parku Slovenský raj. Z architektonických pamiatok je treba spomenúť gotický farský rímsko-katolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie zo 14. storočia postavený na mieste staršieho kostola z 13. storočia, s kaplnkou sv. Michala postavenou v roku 1395 a s najvyššou vežou na Slovensku vysokou 87 metrov.) • Poprad • Žilina (/80 634 obyv., 345 m n.m./ ) • Považská Bystrica • Trenčín (/54 065 obyv., 217 m n.m./ Jedno z troch najstarších slovenských miest a najväčšie mesto Trenčianskeho kraja, ktorého je sídlom. Významné centrum obchodu, hospodárstva, kultúry a športu. Dlhoročnú tradíciu v meste majú výstavy a veľtrhy, mesto je známe i ako mesto módy.) • Trnava • Bratislava