Bocian Klepko

Spievaná verzia
Inštrumentálna verzia 
Notový záznam  PDF

Bocian Klepko 

Bocian Klepko je ustatý. Únavné sú vždy tie návraty.
Veď nie je lietadlo, ani autobus a zo Sirakúz je to riadny kus.

Má po krk talianskych rýb a žiab, vracia sa domov a ženie ho hlad.
Teší sa na žaby vo vlasti, v bažinách čalovskej oblasti.

Ako sa tam prejde v tŕstí po kolená, ako ho tam počká jeho vyvolená.
Že si sadne s ním niekam na komín, pekne sa pozdravia, hniezdo si postavia.

Vlani mal na jednom komíne najkrajšie hniezdočko v dedine.
Bola v ňom lyžička aj zrkadlo a žiadne vajíčko nevypadlo.

Jeho tri mláďatá Klip, Klop, Klap, chodili bubnovať na odkvap.
Aby to dedina vedela, že sú riadna bociania kapela.

Navštívil hneď v močarine žabací bar, pripil svojej Klepuline na novú jar.
Boli prešťastní schňapli na ražni sedem rýb, sedem žiab a ešte vždy mali hlad.

Potom sa vybrali na pole, pomedzi vŕby a topole.
Zbierali slamky a kamene pri svojom obľúbenom riečnom ramene.

Lietali chvíľu aj ponad háj. Hľadeli z vysoka na Dunaj.
Tancovali si na jednej nohe od radosti, že sú na Žitnom ostrove.

Zastali pri svojom komíne priam páram. Tak ako vždy keď je po zime priam páram.
A ešte v tú šťastnú hodinu založili hniezdo a rodinu.

autor hudby: Števo Karolčík
autor textu: Bibiana Wallnerová