Obrie halušky
Spievaná verzia | |
Inštrumentálna verzia | |
Notový záznam |
Vyhnianske skalné more alebo Obrie halušky
Z tej doliny na tú, postavili obri,
veselí a dobrí obrovitú chatu.
A v tej chate obria mater pani obryňa.
Varí piate cez deviate, haluščiská haluškaté,
až sa dymí, až sa dymí, až za tými haluškami
láva kypí s komína.
Ťapiny, ťapiny, ťapušky. Kto má chuť na obrie halušky?
Guľaté i kostrbasté, to sa ľudia načakáte.
Od vekov až do vekov, kým tie budú na mäkko.
Pozrime sa z blízka, pozrime sa hore
na to skalné more, obrie haluščiská.
Hala – bala haluščiská v obrom lopári.
Vrelý kameň sa tu núka. Kto si dobre nepofúka ten sa popáli, ten sa popáli.
Ani skaly nejedia sa za horúca, už aj keď sa navarí.
Ťapiny, ťapiny, ťapušky. Kto má chuť na obrie halušky?
Guľaté i kostrbasté, to sa ľudia načakáte.
Od vekov až do vekov, kým tie budú na mäkko.
Jedného dňa obrom prejedli sa skaly.
Už ich nechrumkali, ba aj vypľúvali.
Gebuziny z mäkkej hliny žuli ako žuvačku.
Haluščiská ako bomby vyštrbili obrie plomby.
Jednej zimy, jednej zimy, mohli s tými zubiskami, papkať už len omáčku.
Ťapiny, ťapiny, ťapušky. Kto má chuť na obrie halušky?
Guľaté i kostrbasté, to sa ľudia načakáte.
Od vekov až do vekov, kým tie budú na mäkko.
autor hudby: Števo Karolčík
autor textu: Bibiana Wallnerová