Travertínový chlapček

Spievaná verzia
Inštrumentálna verzia 
Notový záznam  PDF

Travertínový chlapček 

Pri jednej zo stien chlapček stojí deň, čo deň, roky rokúce.
A drží horiacu pochodeň, nie je to horúce.
Plameň je zo skaly a vôbec nepáli,
aj chlapček bez mena je celý z kameňa.

Má tučné bruško, tučné líčka, nôžky jamkaté.
A pripomína anjelička však ho poznáte.
No hoci jeho tvárička je detsky guľatá.
Keď si to chlapča zaspomína, ťažko poráta.

Koľko je to liet, čo uzrel sveta svet.
Keď sa z morských vôd začal jeho zrod.

Rodil sa pomaly, mušle a koraly zrastali vekami dovedna.
Pribrali tu i tu slimačiu ulitu, jedna z nich bola posledná.
More ich zmenilo na skaly,
raz more odišlo a skaly ostali.

Skalou sa rôčik od roka prehrýzli prúdy potoka.
A podľa svojej miery vymyli do nej diery.
Tak žila skala odveká až kým nestretla človeka.

Človek sa zahryzne zubami do hory,
pred tými zubami hora srdce otvorí.
Človek má zubiská obrovské ako zvon.
Hora sa otvorí a vznikne kameňolom.

A práve z toho lomu ten kus kameňa zo skál.
Sa jedného dňa do sochárovho domu dostal.
Sochár si zobral dláto a sústredil sa na to.
Až z hnedastého kameňa vykukli detské ramená.

A tesal mnohé večery, kým chlapec dostal kučery.
Až kým z kameňa vystružlikal chlapčeka s tvárou anjelika.

A tesal z týždňa na týždeň až horela aj pochodeň.

autor hudby: Števo Karolčík
autor textu: Bibiana Wallnerová